Príloha Fórum prináša po názvom "Najhoršie je hádať sa, kto viac trpel" rozhovor s izraelským psychológom Danom Bar-onom. Dan Bar-on svoj údel intelektuála-rebela prezradí, keď vyslovuje meno Šaron. Napriek mäkkej angličtine toto meno vysloví s hrčivým hebrejským r. Keď spomenie meno izraelského premiéra, jeho hlas naberie hnevlivý tón a zrazu nemáte pocit, že hovoríte s univerzitným profesorom, ale skôr s temperamentným orientálcom na jeruzalemskom trhu. Profesor Ben Gurionovej univerzity v Negeve je známou postavou izraelsko-palestínskeho dialógu. Zozbieral niekoľko cien, prednáša na zahraničných univerzitách. Kritizuje izraelský establishment za to, že zneužíva holokaust a európsky za to, že nie je dostatočne citlivý voči tomu, čo sa stalo židom. Komentuje tiež vetu spisovateľa Philipa Rotha, ktorý raz napísal, najlepší šoubiznis je šoabiznis. "Niekedy to tak vyzerá," tvrdí Dan Bar-on. "Mimochodom, tí, čo o tom stále rozprávajú - to nie sú tí, ktorých sa to bezprostredne týkalo. Faktom je aj to, že ľudia, ktorí prežili, sú teraz ochotnejší podeliť sa o svoj životný príbeh a ostatní sú ochotnejší ich počúvať."

Francúzsky filozof André Gluksmann v eseji "Kto už konečne zakričí na Putina?" tvrdí, že čečenská otázka je v skutočnosti ruskou otázkou. A ruská otázka je otázkou celého sveta. "Zabudnutá vojna kdesi v najväčšej diere sveta. Nemá sa ňou prečo znepokojovať G-osmička ani anti-G-osmička v Davose, New Yorku či Porto Alegre. Čečensko je detail. Krutosť dejín, jedna z tisícich? Prosím. Vzrušujú nás iné drámy, iné veci mobilizujú radikálov a hýbu vládami. Ani nie milión obyvateľov. Zmiznutia dementované, nedementované, stotisíc či tristotisíc mŕtvych, kto vie?"

"Východ sa díval na Západ a inak nikam," píše v eseji "Nohavice pýchy" chorvátska spisovateľka Slavenka Drakulič. "Keď sa v týchto dňoch niektoré bývalé komunistické krajiny východnej Európy rozhodli, že podporia Spojené štáty v spore o vojnu v Iraku, neprekvapilo ma to. Keď žijete vo východnej Európe, nezdá sa vám na podpore Spojených štátov nič zvlášť čudné. Bez Spojených štátov by sme ešte museli žiť v komunizme. A keby sme sa zajtra ocitli v tiesni, tak by nás proti Rusku bránili Spojené štáty. Viac než samo vyjadrenie solidarity ma udivil fakt, že v ňom boli východoeurópske krajiny také jednotné. Lebo to bývajú málokedy."

Kto by sa mal báť Virginie Woolfovej? Nositeľ Pulitzerovej ceny spisovateľ Michael Chabon píše o knihe iného amerického spisovateľa Michaela Cunninghama Hodiny. Tá bola tiež vyznamená Pulitzerovou cenou a jej filmová verzia získava v týchto dňoch jedno významné ocenenie za druhým.