Najviac ľudí sa zišlo v Ríme, Barcelone a Londýne - v západných krajinách, ktorých vlády sa postavili na stranu Ameriky. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že pre podporu akcie v Iraku tamojší vládni politici strácajú popularitu. Ani v jednej z európskych krajín nie je podpora akcie vyššia ako 50 percent. V strednej a východnej Európe však boli protesty oveľa slabšie, v Bratislave prišlo asi 1000 ľudí.
Britský premiér Tony Blair v sobotu na konferencii Labouristickej strany v Glasgowe zopakoval, že svet musí proti Husajnovi zasiahnuť. Na jeho postoji sa nič nezmenilo ani vo chvíli, keď po uliciach pochodovali desaťtisíce ľudí. „Ak je aj v uliciach Londýna milión ľudí, stále je to menej ako počet obetí vojen, ktoré začal Saddám Husajn,“ povedal Blair.
Na námestia ľudí dostali rôzne motívy. V Británii analytici rozoznali až deväť rôznych záujmových skupín, ktorých prívrženci sa zišli na jednom mieste - od labouristov, konzervatívcov až po ľavičiarov a cirkvi. Bežne bývajú skôr v spore medzi sebou.
„Ukazuje sa, že politická argumentácia okolo Iraku a Saddáma Husajna nepresvedčila ľudí a nezískala širokú podporu,“ hovorí český sociológ a analytik Ivan Gabal.
V Nemecku je motív odporu voči vojne podľa neho úplne logický. „Celá západná Európa 50 rokov demilitarizovala Nemecko a Rakúsko a tie sú dnes vlastne pacifikované.“
Sociológ František Šebej hovorí, že v bývalom východnom bloku komunizmus odnaučil ľudí prejavovať svoju mienku demonštráciami. Gabal vidí aj iný dôvod: „Východo- a Stredoeurópania síce tiež nie sú z vojny nadšení, ale predsa len majú v pamäti skúsenosti s diktatúrou. Nie sú ešte takí ‘skorumpovaní‘ vysokou životnou úrovňou.“
Protestujúci boli aj u nás rôznorodí. Mladí anarchisti, antiglobalisti, ľavicoví aktivisti, opoziční politici, Arabi žijúci na Slovensku, speváci. Najmä však bežní občania. „Nechcem, aby bola vojna. Treba sa snažiť rokovať,“ tvrdí študentka Zuzana. „Vojna je hrozná, zabíjajú sa v nej deti,“ povedala pani v stredných rokoch.
Protesty mali silný antiamerický náboj, na Slovensku aj protivládny, keďže vláda jednoznačne podporila politiku USA. Antiamerikanizmus je podľa Gabala dôsledkom správania sa Bushovej administratívy v posledných rokoch. „Spojené štáty sú vnímané ako veľmi egocentrické, nemysliace na budúcnosť, len na svoj prospech.“
Európa si tiež už odvykla od silného štátu, ktorý je postavený na vojenskej sile, kým Amerika sa od 11. septembra 2001 posunula práve týmto smerom. „Začína sa ukazovať, že medzi Európou a Amerikou nastáva skutočne hodnotová odlišnosť,“ hovorí Gabal.
Sociológ však upozorňuje, že názor, že vo vojne pôjde Američanom o ropu, je demagogický. „V záujme veľkých ropných spoločností by skôr bolo, aby vojna nebola.“
(kos, mar)
