Betka Hamburgová každé ráno poškrabká prasa za ušami, potľapká ho po chrbte. Zaklať by ho nedala.
Dôchodca Ladislav Šarišský chová dve ošípané. „Volá sa Manca. Druhú sme ešte nepokrstili. Manca mala dobrú matku - z troch vrhov dala viac ako dvadsať prasiatok.“ Každé z jeho siedmich detí dostane prasiatko.
Rómovia zo Spišského Hrhova sa dali na chov prasiat. Päť rodín dostalo päť prasníc. Ak odovzdajú tri prasiatka na ďalší chov, prasnice im zostanú. Mladé by sa mali narodiť v polovici marca.
Betka Hamburgová, matka piatich detí, žije s manželom Rudom v malom rodinnom dome. Každé ráno otvorí chlievik, nasype do válova šrot, vyhrabe hnoj, nahádže čerstvú podstielku.
„Manžel robí kŕmiča na majetku. Ja sa starám o deti a domácnosť. Chovali sme už býčka, kozy, barančeka. Teraz svinku. Nedám ju zaklať. Bolo by mi jej ľúto,“ hovorí Betka. Svinka má podľa nej rodiť mladé.
Projekt na Spiši organizuje združenie ETP Slovensko s pomocou americkej nadácie Heifer International. „Počul som kadejaké uštipačné reči. Vraj opäť vrážame peniaze do bezodnej studne. Hlúposť. Prasnice Rómovia nedostali zadarmo. Musia si to odrobiť,“ hovorí komunitný aktivista združenia Michal Smetanka.
Prasnice sú z kvalitného plemenného chovu Studenec a môžu naraz vrhnúť desať až dvanásť mláďat dvakrát do roka. Keď sa Rómovia dozvedeli o projekte, každá rodina mala záujem. Verili, že dostanú prasa a na druhý deň budú hody.
Každý manželský pár však musel podpísať zmluvu. Aby dostali prasnicu, ktorá bola pripustená a je pod kontrolou veterinára, musel sám postaviť, alebo upraviť chliev, zabezpečiť potravu, urobiť si kurzy. Z asi päťdesiatich záujemcov zostalo päť.
„Viacero rodín má už s chovom skúsenosti. Na jar kúpili prasiatko, v zime ho zaklali,“ hovorí Smetanka. Teraz ide o to, aby založili chov.
Väčšina miestnych Rómov žije vo vlastnoručne postavených murovaných domoch. Niektoré majú i maštaľ. Dôchodca Ladislav Šarišský chová dve ošípané. Jednu odchoval sám, druhú dostal „na lízing“.
Rodina Šarišských pripravuje zo zabíjačky tradičné výrobky a okrem toho - goju. „Je to cigánska klobása. Nepoznáte? Oblízali by ste si prsty aj na nohách. Pozývam vás na zabíjačku,“ usmieva sa.
Do maštale zaviedol elektrinu, v najtuhších zimách ju chce vykurovať. Prasiatka kŕmi šrotom a zemiakmi. Denne zožerú po tri kilá potravy. Niečo si dopestuje, niečo kúpi. Päťdesiat kilogramov šrotu stojí 380 korún. „Nie je to lacné, ale oplatí sa.“
Zemiaky a jarec pestujú v záhrade: „Každý si niečo vypestuje a stráži si to ako oko v hlave. Božechráň toho, kto by niečo ukradol.“
„Naši Rómovia boli zvyknutí pracovať,“ hovorí starosta obce Vladimír Ledecký. Robili v družstve, v štátnych lesoch, viacerí sa venovali remeslám. „Na svoju prácu sú neuveriteľne pyšní.“ Vlani vyčlenila obec Rómom na pestovanie zemiakov trojhektárový lán. Zapojili sa takmer všetky rómske rodiny. „Už vedia, ako treba zemiačniská ošetrovať.“
Chov prasiat chce združenie postupne rozšíriť do ďalších deviatich spišských obcí. „Kritizujú nás, prečo nedáme prasatá Rómom z najzaostalejších osád. Nie sme spasitelia! Chovať prasiatka nemôže hocikto, ale verím, že postupne sa pridajú aj ďalšie rodiny,“ hovorí Edo Čonka z ETP.
Na konci dediny bývajú Kandráčovci. Na dvore stojí starý traktor, cirkulárka. Vincent Kandráč so zaťom chovajú dvoch býčkov, kozu, päť prasiatok. Teraz pribudla ďalšia prasnica. „Je to dobrá fajta. Vidíte, aká je dlhá? A ten krátky rypák. Bude to dobrá matka,“ teší sa Kandráč. Pracoval 34 rokov ako traktorista, manželka bola dojičkou.
Kandráčovci chcú novú maštaľ. S roštom, svetlom, kúrením. „Ja by som farmárčil. Mám na to rozum i zdravé ruky. Len peniaze nie sú.“
Oproti stavajú dom zať a dcéra. Zať Peter Kačúr je kŕmičom. Vstáva ráno o tretej, po práci robí na gazdovstve, sadí stromy a ríbezľové kríky okolo rodinného sídla.
„Niektorí bieli nerobia toľko, čo my. Berú päťkrát taký plat. Ja si môžem obliecť ten najlepší ancug, stále hovoria - aha ho, Cigána. A ja na to: Aký som ja Cigán? Ja som len cigánske decko,“ smeje sa gazda.
MIKULÁŠ JESENSKÝ
FOTO PRE SME - RÓBERT SÁNDOR
