Opatrenia prijaté po minuloročnej zrážke dvoch lietadiel MiG-29 sú prevažne administratívne, tvrdia piloti. Pri záchrannej akcii vrtuľník nemal spojenie s pozemnými skupinami, na palube nebol ďalekohľad, chýbalo i zariadenie na nočné videnie.
Predpis pre používanie stíhačiek MiG-29 nemá ani každý tretí pilot. Predpis na modernizovaný variant lietadla nemajú piloti dokonca ani jeden. „Návod, ako na ňom lietať, sa šíri takpovediac ústnym podaním.“
Zväz upozorňuje, že po septembrových zmenách v stravovaní si stíhač musí nosiť z domu na letovú akciu „v servítke chlieb so salámou a náročnejší si nosia niečo v obedároch“.
Piloti nemajú ani letecké hodinky. Na pôvodných bol federálny pilotný odznak a tak ich v roku 1996 armáda stiahla. Dodnes neboli nahradené.
Životnosť leteckej kombinézy je 18 mesiacov. Slovenskí piloti dostávali nové po 5 - 6 rokoch a staré odovzdávali v dezolátnom stave. „Nezriedka ich manželky zašívali aj viac ako 20-krát.“
Stravná dávka pre pilota je podľa správy 125 korún denne, zamestnávateľ je ochotný preplatiť 18 korún. Spotreba kalórií, vitamínov a minerálov je pritom plne porovnateľná s vrcholovým športovcom.
Za dôležité letci považujú aj núdzové dávky, ktoré slúžia na prežitie po katapultáži. „Extrémom je lietadlo L-39 Albatros, kde núdzová dávka síce je, ale jej obsah je nahradený drevenými atrapami.“ Pilot tak po katapultáži nájde drevenú lekárničku, konzervu, kompas, rádiostanicu.
Minister Ivan Šimko k pripomienkam zväzu poznamenal, že môžu byť oprávnené, ale forma ich zverejnenia nebola chlapská - autori nevyužili možnosť osloviť najskôr ministra.
Náčelník generálneho štábu Milan Cerovský tvrdí, že väčšinu pripomienok pilotov už zahrnuli do nedávno prijatých opatrení.
Veliteľ vzdušných síl Jozef Dunaj dodal, že termovíziu v pátracom vrtuľníku si pre vysokú cenu zatiaľ mohla dovoliť len polícia. Núdzové balíčky v cvičných lietadlách nikdy nemali, pretože sa nimi vybavujú len bojové stroje. (sita)