V dnešnom zápase NHL Los Angeles - Islanders sa v drese domácich možno konečne objaví aj slovenský obranca ĽUBOMÍR VIŠŇOVSKÝ (26). Počas dlhotrvajúceho zranenia majstrovi sveta kriesila zronenú dušu krehká manželka Nina. „Ľubo sa v lete pripravoval najtvrdšie za posledných päť rokov. Začiatok sezóny mu vyšiel perfektne, potom ho vo výkonnostnom rozlete faulovali zranenia.“
V LA v posledných dňoch panuje nekalifornské pochmúrne počasie, ktoré symbolizuje aj nelichotivé postavenie klubu Kings. V dome Višňovských i u susedov Pálffyho s Czoborovou veria, že na ich slovenskej uličke v LA čoskoro zažiari slnko.
Mimo hry ste od 18. januára, keď ste v Calgary utrpeli zranenie kolena. Pamätáte si tú situáciu?
„Veľmi presne. Stalo sa to už v piatej minúte. Snažil som sa spoza bránky vyhodiť puk, protihráč zrazil nášho útočníka Steva Heinzeho, ktorý v páde dopadol na moje ľavé koleno. Práve som sa otáčal, v napoly bezoporovej fáze. Našťastie, väzy v kolene neboli roztrhnuté, ale silne natiahnuté.“
Ak ste dlho na ľade, cítite bolesť, budete hrať s ortézou?
„Vo štvrtok som bol prvýkrát na ľade s celým tímom. Potom ma tréner nechal korčuľovať samého takmer dve hodiny. Poriadne ma uťahal. Bolesť cítim pri streľbe príklepom, keď pracujem iba zápästím je to dobré. Prirodzene, na kolene mám podpornú ortézu a špeciálny tejp.“
Koncom novembra bol v Bratislave pri príležitosti slávnostného uvedenia do Siene slávy slovenského hokeja aj skaut Los Angeles Václav Nedomanský. Hoci „Venco“ nemá vo zvyku strúhať komplimenty, tvrdil, že ste mali vynikajúci úvod sezóny. Že ste boli v tom čase najlepším bekom tímu v dvojici s Čechom Modrým.
„Naozaj som cítil optimálnu formu. Tréner mi dával oproti predchádzajúcej sezóne oveľa viac dôvery a hlavne času na ľade. Nasadzoval ma aj na oslabenia. Zbieral som dosť bodov.“
Potom vás stoplo zranenie chrbta. Ako ste to znášali?
„Ťažko. Mal som narazené tri platničky, bolestivo mi tlačili na nervy. Klubový lekár ma posielal rovno na operáciu, uhovoril som ho, že až po sezóne. Vtedy ma z toho dostala Zorka Czoborová, priateľka Žiga Pálffyho. Trpezlivo a odborne sa mi venovala. Cvičením na veľkej elastickej lopte a špeciálnym posilňovaním som získal pevnejšie svalstvo brucha i chrbta , čo mi doteraz drží. Som jej veľmi vďačný.“
V tom čase bola v Kings široká maródka a vedenie sa odhodlalo k trejdu. Z Floridy si vzalo hviezdneho obrancu Dmitrija Juškieviča ( v lete ho v Toronto vymenilo za Švehlu) za českého útočníka Jaroslava Bednářa a švédskeho obrancu Andreasa Lilju. Nedomanský vtedy vyjadril názor, že on by to neodporúčal, že rozhodujúce boli financie. Ako to vyzerá s odstupom času?
„Juškievič stál náš klub určite dosť peňazí. Je to však kvalitný hokejista a dobrý priateľ. Taký zodpovedný rusák.“
V poslednom čase sa stále častejšie spomína možná výmena Pálffyho, čo by odľahčilo klubový rozpočet. Ako to vnímate vy a Žigo?
„Nálada v klube nie je bohvieaká. Zdá sa mi, že vedenie si uvedomilo chybný krok pred rokom, keď vymenilo Joža Stumpela do Bostonu. Žigo sa zbytočne nerozptyľuje, dobre vie, ako to v profihokeji chodí a niektoré veci sa nedajú ovplyvniť. Reaguje najlepším možným spôsobom - hrá super. Počas zranenia som ho pozoroval z hľadiska a bolo jasné, že ťahá celé mužstvo. Prakticky všetky góly idú cez neho, dáva hre myšlienku. Na začiatku sezóny sa pomalšie rozbiehal, tiež mal zdravotné problémy, teraz je suverénne najlepší.“
Postavenie Kings zatiaľ nevyzerá na postup do play off. Veríte, že to ešte urobíte?
„Veľmi ťažká otázka. Základným predpokladom je, aby bol každý hráč zdravý, čo bolo v tejto sezóne zriedkavosťou. Potom by sme museli dostať Anaheim v tabuľke pod seba. Na to treba vyhrať tri zápasy za sebou doma a doviezť z jedenásťdňového tripu na východe čo najviac.“
Sledujete slovenský hokej?
„Viem, že reprezentácia vyhrala Švajčiarsky pohár. K kútiku som dúfal, že tréneri vyskúšajú aj brata Tibora, veď Skalica si počína v Extralige celkom dobre. Samozrejme, držím palce slovanistom. Pozdravujem všetkých od Zdena Cígera až po maséra Samka Petráša. Je dobré, že Zdeno sa vrátil na ľad. Od tohto pána hokejistu sa majú čo učiť všetci.“
