Tradičný fašiangový sprievod, ktorý tvoria výlučne mládenci, sa koná každý rok v Batizovciach pod Tatrami. Jeho typickými postavami sú Brucháč sľubujúci hojnosť a slameniak ako symbol dobrej úrody. Časovo najnáročnejšia je príprava slameniaka. Obliekanie trvá aj dve hodiny. Zväzky slamy, aké sa v minulosti používali na ručné viazanie snopov obilia, treba dobre upevniť okolo celej postavy, aby maska vydržala.
J Konajú sa v období od Troch kráľov (6. január) do popolcovej stredy, ktorá má pohyblivý dátum (tento rok to bude 4. marec). Po nej nasleduje 40 dní veľkého pôstu, ktorý ukončí až Veľká noc.
J Názov je odvodený z nemeckého Faschang, pôvodne vast-schanc, čo znamená výčap alebo aj nápoj pred pôstom. Z veľkomoravskej doby sa na Slovensku zachoval aj starší názov Mjasopust.
J Sú symbolom prichádzajúcej jari. Ich pôvod sa hľadá ešte v antických dionýziách a bakchanáliách, sú sviatkom na počesť zmŕtvychstania božstiev, prírody. Nájdeme v nich odkazy na pohanský kult Slnka, úrody, plodnosti či mŕtvych predkov.
J Počas fašiangov sa na dedinách konali priadky, zakáľačky, svadby, sprievody maškár, zábavy. Bolo to obdobie uvoľnených mravov, prejedania sa a pitia. Platilo, že kto sa poriadne nenaje počas fašiangov, bude hladovať celý rok.
J Fašiangy boli aj obdobím intenzívneho zháňania ženícha. Nezadané devy zostali po fašiangoch na posmech.
J Vrcholom fašiangov boli posledné tri dni pred popolcovou stredou, nazývané aj šalone dni, posledný fašang. Vtedy bolo dovolené takmer všetko – vyhlásil sa zákaz práce, povolená bola len zábava a tanec. Masky parodovali oficiálny život, prácu, život aj konkrétnych ľudí.
