New York 14. februára (TASR) - USA a OSN sa vo štvrtok dohodli, že v prípade vojny v Iraku budú Spojené štáty ako okupačná sila zodpovedné za zdravotnícku starostlivosť a dodávky potravín pre iracké obyvateľstvo.
Zahraniční humanitárni pracovníci budú síce musieť Irak pred útokom opustiť, ale čoskoro po vojenskej operácii sa vrátia.
Jednotky americkej armády budú povinné starať sa o civilné obyvateľstvo na základe ženevskej konvencie o právach civilistov v čase vojny, dodal koordinátor OSN pre výnimočné situácie Kenzo Oshima. Oshima o tom informoval po stretnutí generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana s diplomatmi z členských krajín Bezpečnostnej rady OSN, ktoré bolo venované plánom na časový úsek nazývaný v OSN "ráno po" útoku na Irak.
OSN i USA sa už niekoľko mesiacov venujú plánovaniu účinnej pomoci pre iracké obyvateľstvo v prípade útoku na ich štát a zbierke financií na humanitárne projekty. OSN však o tom nechce rokovať na verejnom zasadaní, lebo by to mohlo znamenať, že vojenskému zásahu voči režimu Saddáma Husajna sa už nedá vyhnúť.
Na plánovanie humanitárnej pomoci USA vyčlenili 18 miliónov dolárov a sú pripravené poskytnúť ďalších 40 miliónov. Viacero amerických humanitárnych organizácií však označilo túto sumu za nedostatočnú a kritizovalo administratívu prezidenta Georgea W. Busha za neochotu spolupracovať s nimi a prevziať starostlivosť o iracké obyvateľstvo v prípade použitia zbraní hromadného ničenia. Vláda však toto obvinenie odmietla.
Bushova administratíva zoznámila v utorok senátorov s plánmi na povojnové usporiadania v Iraku. V prípade invázie do Iraku počíta s dvojročnou vojenskou okupáciou krajiny, pričom, ako informovala senátorov, "veľa neistých veličín" znemožňuje povedať naisto, či by nebola ešte dlhšia a koľko by to všetko stálo.
Jednotlivé fáze Iraku po odchode Saddáma Husajna sú charakterizované ako "stabilizácia" (týka sa získania kontroly na ropnými poľami), "prechod" od vojenskej okupácie k civilnej vláde a "transformácia" na ústavnú vládu a zvrchovanosť.
