je presvedčená, že každý má právo poznať cenu tepla v okamihu dodávky a účtovanie so spätnou platnosťou považuje za nezákonné. Pripomienkami spotrebiteľov sa zaoberá Generálna prokuratúra.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stanovil zatiaľ hranice pre zálohy za kúrenie na úrovni 60 až 65 percent skutočnej ceny. Riaditeľ odboru ekonomických analýz úradu Karol Dvorák vysvetľuje, že takto určená záloha nemôže prekročiť 260 korún za gigajoule.
Meškanie cenových výmerov vzniklo podľa neho tým, že dodávateľom tepla sa do konečnej ceny premieta zdraženie najmä plynu. Nové ceny plynu boli pritom známe až koncom novembra a úrad nestihol teplárňam vypočítať nové cenové výmery. Drahší plyn predražil vykurovanie jednej domácnosti o štyri- až päťtisíc korún ročne, o ďalšiu tisícku navyše sa postarala vyššia DPH.
Okolo sto dodávateľov tepla dodnes nepožiadalo úrad o stanovenie maximálnej ceny, hoci podľa Dvoráka je to v ich záujme, lebo zálohové platby sotva pokryjú ich náklady. Mnohí sa podľa neho spoliehajú na to, že zákon na niečo také nepamätá - úrad môže pokutovať dodávateľov len za to, ak účtujú cenu, ktorú nemajú schválenú, ale nie za to, že si cenu nedajú včas schváliť.
Chaos do určovania maximálnych cien za teplo vniesol aj spôsob prechodu kompetencií. Do konca minulého roka určovalo maximálne ceny za energie ministerstvo financií. Regulačný úrad mal určovať ceny platné od januára, ale do konca roka nemal právo vydať žiadne, ani predbežné rozhodnutia.
Úrad vydával dodávateľom a tým aj odberateľom tepla, elektriny a plynu cenové výmery, hoci na to nemal stanovené pravidlá. Proti cenovým rozhodnutiam úradu sa pritom nemožno brániť súdne a nemožno ani porovnať, či ceny pre jednotlivých dodávateľov (a tým aj odberateľov) ladia so všeobecnými pravidlami na určovanie týchto cien - lebo pravidlá nie sú.
Proti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je podaných hneď viacero podnetov - Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska sa obrátila na Generálnu prokuratúru a ďalšie podnety prijal od začiatku roka Ústavný súd. Sedem sťažností podal v mene individuálnych sťažovateľov - viacerých podnikov - bývalý vicepremiér pre legislatívu Ľubomír Fogaš, druhý návrh na preskúmanie súladu rozhodnutí úradu s ústavou podala skupina poslancov.
„Mal byť vydaný a zverejnený všeobecne záväzný predpis, ktorý mal prejsť komisiou legislatívnej rady vlády aj pripomienkovým konaním, kde by sa k tomu mali možnosť vyjadriť aj dodávatelia, aj odberatelia - a to sa nestalo,“ vraví Fogaš. Ako dodáva, tým, že úrad sám sebe nestanovil podmienky na určovanie maximálnych cien a neprešli riadnym legislatívnym procesom, mohol určovať ceny rôzne. Navyše podľa zákona o tomto úrade mal právo vydávať cenové výmery až od januára a jeho dovtedajšie maximálne ceny môžu byť spochybnené.
Regulačný úrad sa obvineniam bráni tým, že neurčuje cenu, ale len výšku neovplyvniteľných fixných nákladov, a teda spätnú účinnosť svojich rozhodnutí odmieta. Ako podotýka hovorca úradu Miroslav Lupták, bez úradne určenej ceny nemôže nikto teplo, elektrinu ani plyn či vodu dodávať. Podľa neho nie je chybou úradu, že ju ešte nemajú schválenú všetci.
ZORA HANDZOVÁ
