Washington 13. februára (TASR) - Menšie jednotky elitných amerických síl osobitného nasadenia vykonávajú operácie vo viacerých oblastiach Iraku, kde pripravujú základy pre možný vpád do krajiny. Uviedli to dnes americkí a vojenskí predstavitelia.
Zdroje potvrdili správu denníka Washington Post o tom, že vysoko vycvičené oddiely zintenzívňujú kontakty s opozičnými skupinami a pomáhajú plánovať rýchle dobytie veľkých častí Iraku pre prípad, že prezident George W. Bush dá príkaz na vojnu.
Spravodajské služby USA medzitým zistili, že iracká armáda presúva veľké množstvá výbušnín na juh krajiny. Zámerom je pravdepodobne zničenie ropných vrtov v prípade ofenzívy viac než 50.000 amerických jednotiek, ktoré sa už nachádzajú v Kuvajte.
Armádny generál Tommy Franks, ktorý by ako veliteľ Ústredného velenia americkej armády riadil vojnu s Irakom, sa má dnes podľa očakávaní stretnúť s Bushom s cieľom prehodnotiť vojnové plánovanie pred odchodom do Perzského zálivu. Franks by mohol odcestovať do Kataru, kde zriadili regionálne ústredie pre útok na Iraku.
Podľa jedného zo zdrojov je počet príslušníkov špeciálnych jednotiek, ktoré v uplynulých týždňoch vstúpili a odišli z Iraku, nízky. Nepotvrdil však správy, že najmenej niekoľko z nich pridelili ako polovojenských agentov k civilným agentom Ústrednej spravodajskej služby (CIA).
Zástupcovia ministerstva obrany nedávno uviedli, že menší počet amerických vojakov operoval v Kurdmi kontrolovanej oblasti severného Iraku. Podľa Washington Post však dve jednotky osobitného nasadenia už viac než mesiac prichádzali a odchádzali z rôznych častí Iraku.
USA a Británia majú v súčasnosti v regióne takmer 150.000 vojakov a tisíce ďalších smerujú do oblasti Perzského zálivu v prípravách na možný vpád s cieľom zničiť údajné zbrane hromadného ničenia.
Bagdad ich vlastníctvo popiera a celý rad ďalších krajín vedených Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou nalieha na Washington a Londýn, aby odložili prípadné napadnutie a umožnili zbrojným inšpektorom OSN ukončiť svoju prácu v Iraku.
Bushova vláda odmietla obvinenia, že chce vpadnúť do Iraku s cieľom zmocniť sa jeho ropy. Avšak americkí predstavitelia zároveň vyjadrili obavy, že prezident Saddám Husajn by sa mohol pokúsiť zničiť ropnú infraštruktúru, ako to urobili iracké sily pri ústupe z Kuvajtu vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991.
