Paríž 12. februára (TASR) Od začiatku februára neprejde deň, aby sa za mier v Iraku neozval Vatikán prostredníctvom pápeža Jána Pavla II., alebo aj predstavitelia ďalších cirkví protestantských, anglikánskej a pravoslávnej. Ako informuje denník Le Monde, ich predstavitelia vyjadrujú obavy pred prípravami na vojnu v Iraku.
Talianske noviny Osservatore Romano už v nedeľu napísali, že pápež Ján Pavol II. vyzerá ako prosebník za mier. S poslaním k hraniciam nádeje odcestoval v pondelok z Vatikánu do Bagdadu osobitný vyslanec Jána Pavla II. kardinál Roger Etchegaray. Na cestu nastúpil po tom, ako Vatikán navštívil nemecký spolkový minister zahraničných vecí Joschka Fischer.
Minister spolu s pápežom po stretnutí zdôraznili. "Zhodli sme sa v názore, že rozhodne treba všetko urobiť, aby v regióne Blízkeho východu nevznikla vojna," povedal Fischer. Jej následky by boli nevyčísliteľné. Po Joschkovi Fischerovi očakávajú vo Vatikáne v piatok podpredsedu irackej vlády Tárika Azíza, pripomína Le Monde.
"Nesmieme rezignovať, ako by vojna už bola neodvratná," povedal Ján Pavol II. pred 300 biskupmi, kňazmi, diplomatmi a členmi spoločenstva SantďEgidio, ktorí prišli do Ríma na seminár Evanjelium a mier.
Toto diplomatické úsilie má tri príčiny, pokračujú noviny. Svätá stolica sa obáva, aby OSN nestratili pred svetovou verejnosťou tvár v irackej otázke. Vatikán zastáva názor, že po posilnení dôveryhodnosti OSN sa stanú mierové podmienky na Blízkom východe a v regióne Perzského zálivu reálnymi.
Druhá príčina spočíva v tom, že Svätá stolica myslí na túžby po mieri irackého ľudu. Pápež Ján Pavol II. patrí k tým osobnostiam, ktoré volali po skončení embarga OSN proti Iraku.
Sú však oblasti, v ktorých Svätý Otec naráža na odpor irackého prezidenta Saddáma Husajna. Ján Pavol II. napríklad nemohol v roku 1999 navštíviť chaldejský Ur, kolísku Abraháma.
Ur sa mal stať východiskovým miestom pre pápeža, odkiaľ chcel začať veľkú pútnicku cestu po biblických miestach pri príležitosti veľkého Jubilea, roku 2000 od narodenia Ježiša Krista.
Tretiu príčinu obáv predstavuje riziko prepuknutia nespokojnosti v moslimskom svete, následkom čoho by sa zhoršil, poprípade sťažil aj tak namáhavo pripravovaný dialóg cirkví s islamom.
Aj Ekumenická rada cirkví (ERC) so sídlom v Ženeve vyslala do Washingtonu žiadosti o mierové riešenie irackej problematiky. Pritom aj cirkevní hodnostári rozhodne požadujú od Saddám Husajna, aby zničil zásoby zbraní hromadného ničenia.
Irak musí bezvýhradne spolupracovať s inšpektormi OSN, poverenými kontrolou odzbrojenia Iraku a garantovať dodržiavanie občianskych, politických, ekonomických a kultúrnych práv všetkých svojich občanov.
Iracké obyvateľstvo má právo veriť, že existuje alternatíva diktatúre a vojne, priniesol postoj predstaviteľov cirkví denník Le Monde.
