Slovensko je krajina, ktorá veľmi dbá o to, aby nebola ukrátená o žiadne práva. Ale je aj štátom, ktorému len málo záleží na tom, aby nadobudnuté práva aj reálne využíval. Keby zástupcovia republiky nemohli pracovať v Konvente o budúcnosti Európy, ktorý má pripraviť komplexnú reformu únie, všeobecne by sa to považovalo za ťažkú ujmu. To, že nie je celkom jasné, čo chceme v konvente presadzovať, sa však za ujmu nepovažuje.

Takmer všetky miestne stretnutia k budúcnosti Európy sa končili apelmi, aby sa s väčším úsilím pracovalo na vytvorení „jednotného stanoviska k základným otázkam budúcnosti únie“. Hoci tu Národný konvent o európskej budúcnosti Slovenska pôsobí už rok a pol, zatiaľ sa mu nepodarilo vyvolať takú diskusiu, aby sa mohlo povedať, že jej výsledkom je celospoločenský konsenzus. A nepodarilo sa ju vyvolať ani vláde. Napriek tomu, že nie vždy bol program schôdzí parlamentu príliš bohatý, kabinet neprišiel s iniciatívou, aby poslanci prediskutovali, čo majú naši traja zástupcovia v konvente presadzovať ako slovenský názor. Dzurindova vláda sa tým bude zaoberať až na dnešnej schôdzi, lebo ju o súhrnnú správu, k čomu dospel európsky konvent a aké sú pozície Slovenska, požiadal predseda parlamentu Pavol Hrušovský. Z toho, čo bude vláda posudzovať a kedy sa to dostane do parlamentu, je zjavné, že čas v Európe plynie oveľa rýchlejšie ako na Slovensku.

Vládny materiál totiž informuje o predbežných pozíciách Slovenska „v kontexte francúzsko-nemeckého návrhu“, s ktorým už dávnejšie prišli premiér Schröder a prezident Chirac. Minulý týždeň však v mene Prezídia Konventu o budúcnosti Európy predložil jeho šéf Valéry Giscard d‘Estaign konkrétny návrh prvých šestnástich článkov budúcej ústavy Európskej únie. Články definujú hodnoty a ciele únie i rozdelenie kompetencií medzi orgány a členské štáty. Do 17. februára k nim majú členovia konventu odovzdať pripomienky a pozmeňujúce návrhy. Diskutovať sa o nich nebude dlho, lebo prezídium už pripravuje konkrétne znenie ďalších článkov ústavy, aby jej kompletný návrh bol hotový do júna.

Ak slovenský establishment nenabehne na európske tempo, bude pripravený prezentovať svoje názory vtedy, keď už bude dávno po diskusii.