Spoločný štát ešte existuje. Vladimír Mečiar a Václav Klaus podpisujú na Javorine dohodu o colnej únii. FOTO - ARCHÍV ČTK
Po desiatich rokoch od rozdelenia sa Česi a Slováci zhodujú, že identita Slovákov bola v spoločnom štáte potláčanáBRATISLAVA - Ako sa zmenil pohľad Čechov a Slovákov na spoločný štát s odstupom času? Nielen Slováci, ale aj Česi sa prikláňajú k názoru, že v spoločnom štáte bola potláčaná identita Slovákov. Zhodne 55 percent slovenských a podobný počet českých občanov nepovažuje spolužitie pre Slovákov za prospešné.
Že spolužitie bolo prospešnejšie pre české krajiny, si myslí 75 percent Slovákov a k tomuto názoru sa prikláňa až 85 percent Čechov. Reprezentatívny prieskum verejnej mienky MML je súčasťou novej sociologickej štúdie Jak se máte, Slováci - ako sa máte, Česi, ktorá porovnáva život v republikách desať rokov po rozdelení. Výskum robili päť rokov v asi 15-tisíc náhodne vybraných českých a 6300 slovenských domácnostiach.
Pri pohľade na ďalší vývoj oboch republík prevláda názor, že v Čechách sa žije v súčasnosti lepšie. Myslia si to Slováci aj Česi. „Ale neznamená to, že jedna strana druhej závidí alebo že jedna strana sa druhej vysmieva,“ hovorí jeden z autorov štúdie, český sociológ Milan Tuček.
Český Švejk. Vývoj v Česku za posledných desať rokov hodnotili respondenti oboch štátov ako úspešný, vývoj na Slovensku ako neúspešný. Ľudia majú sklon hodnotiť vlastný štát kritickejšie. Slováci sa na svoju životnú úroveň pozerajú negatívnejšie, ako sa na Slovensko pozerajú Česi.
Na Slovensku, ale aj v Česku prevláda pocit, že v Česku je viac demokracie, väčšia možnosť sebarealizácie, lepšie sociálne istoty, vyššia životná úroveň.
Tučeka negatívne hodnotenie Slovenska Slovákmi prekvapilo. „Nesplnené očakávania prinášajú až prehnanú kritickosť k súčasnej situácii, ale kritickosť nevedie k nejakej závisti či protičeskej fóbii,“ povedal.
Slovenský sociológ Michal Vašečka nie je prekvapený: „Je to jednoducho pravda.“ Podľa neho ľudí v tomto názore od roku 1993 systematicky utvrdzovali české i slovenské médiá. V istom období sa podľa neho v českých médiách doslova plánovito ukazovali vlastné úspechy na neúspechoch iných - Slovákov. Na Slovensku to fungovalo presne naopak – ukazovala sa bieda krajiny v porovnaní s Českom.
Vašečka si nemyslí, že identita Slovákov bola v spoločnom štáte potláčaná. „Pokus v totalitnom štáte nastoliť federáciu, ktorá zrovnoprávni dve časti krajiny, nebol možný. To sa dá len v demokratických podmienkach.“ Zaujímavé podľa Vašečku je, že Česi dnes hodnotia spolužitie ako prospešné pre seba, a nie pre Slovákov. „Akoby si po desiatich rokoch uvedomovali, že idea jednotného spoločného československého národa poškodila vzťahy.“
Ako hodnotia občania ČR a SR prospešnosť spolužitia v jednom štáte a vývoj po rozdelení
Prieskum 2001 (%) ÁNO* NIE*
Spolužitie bolo prospešné pre Česko ČR 62 38 SR 75 52
Spolužitie bolo prospešné pre Slovensko ČR 44,2 55,8 SR 43 57
Samostatný vývoj Česka bol úspešný ČR 68 32 SR 80,5 19,5
Samostatný vývoj Slovenska bol úspešný ČR 25,2 74,8 SR 17,4 82,6
* súčet odpovedí (určite a skôr) Zdroj: MML 2001, MEDIAN, 10 let po rozchodu
Rozdelenie hodnotili záporne V roku 1993 sa nikto obyvateľov vtedajšieho Česko-Slovenska nepýtal, či si želajú rozdelenie republiky. Rozhodli o ňom politici. Krátko po rozdelení Sociologické ústavy Akadémií vied Českej aj Slovenskej republiky uskutočnili prieskum verejnej mienky. Na oboch brehoch rieky Moravy vtedy prevládalo záporné hodnotenie rozdelenia Česko-Slovenska.
Tvrdenia, ktoré boli často publikované, že oddeliť sa chceli len Slováci, sú podľa sociológov tendenčné. Rozdelenie kladne hodnotilo oveľa viac občanov Česka (až 40 percent), ale len 28 percent slovenskej populácie, hovoril prieskum.
Tendenčné videnie súviselo s udalosťami, ktoré rozdeleniu predchádzali - pomlčková vojna, Čarnogurského samostatná hviezdička Slovenska na vlajke Európskej únie.
Slovákov podľa sociológa Michala Vašečku skôr trápilo, že zahraničie nevie, že v Česko-Slovensku sú dva národy. Mnohí Slováci, aj keď boli za udržanie federácie, pociťovali, že vo vzájomných vzťahoch sa niečo musí zmeniť. Zároveň ich však poháňala neustála snaha vyrovnať sa Čechom. „Slováci boli z tohto hľadiska veľmi úspešní, keď sa pri neporovnateľných východiskových podmienkach darilo Čechov doháňať,“ myslí si Vašečka. (hr)
Prečo je medzi nami taký rozdiel?
Slovenský Jánošík. Príčiny sú podľa sociológov hlbšie. Už v čase delenia federácie boli oba štáty na rozdielnej ekonomickej úrovni, hovorí Vašečka. Bolo to vidieť na ekonomických podmienkach, výške HDP, nezamestnanosti - kým na Slovensku bola vtedy nezamestnanosť 14 percent, v Čechách len 3 percentá.
Rozdiel vyplýval aj z historického rámca. Pri vzniku spoločného štátu v roku 1918 boli obe republiky na výrazne odlišnej úrovni. Historik Ľubomír Lipták píše, že v čase rozpadu habsburskej monarchie v roku 1918 bolo sústredených viac ako 50 percent priemyslu celej monarchie v českých krajinách.
K zvyšovaniu rozdielu po rozdelení štátu prispeli aj politici. „V roku 1992 sa k moci na Slovensku dostali politické elity, ktoré boli s českými nekompatibilné, značne nedospelé,“ povedal Vašečka. Táto politická garnitúra si vybrala iný typ transformácie ako krajiny vtedajšej skupiny V 3 - vybrala si typ blízky Ukrajine a Bulharsku. Roky Mečiarovej vlády utvrdili zahraničie, že od Slovenska sa nedá čakať nič dobré. Obraz krajiny sa len ťažko mení.
V čase delenia štátu bol v oboch častiach republiky rozdielny pohľad na reformy. Výskum verejnej mienky v roku 1992 ukázal, že len tretina obyvateľov Slovenska bola proreformne orientovaná, zatiaľ čo v Českej republike až dve tretiny. (hr)
