Najčastejšu obeťou syndrómu vyhorenia sú učitelia (najmä špeciálni), sociálni pracovníci a poradcovia – ľudia, pracujúci s inými ľuďmi.

Na Slovensku je neurotických asi štyridsať percent učiteľov, vyhorených dvadsať percent. Na to, aby školstvo bezchybne fungovalo, je to príliš veľa.

Podľa psychologických prieskumov sú postihnutí najmä tí učitelia, ktorí sa svojej práci venovali naplno a so zaujatím.

Príčin je viac: indiviuálne danosti pedagóga, stále náročnejšia práca s deťmi a neustále konfrontácie s novými generáciami. Kritickí, k škole negatívne pristupujúci rodičia, napätie v učiteľskom zbore, stúpajúci vekový priemer učiteľov, negatívny obraz učiteľského povolania v očiach verejnosti, ktorý ich niekedy núti doslova zamlčovať, aké majú povolanie, nesplniteľné požiadavky spoločnosti na školstvo, pribúdajúce úsporné opatrenia, nízke platy. Tieto faktory mnoho dní, mesiacov, ba až rokov neustále pôsobia na osobnosť učiteľa.

Metaforicky možno burnout efekt prirovnať k vyhasnutiu vnútorného zdroja energie (ohňa života). Kým oheň horí, zahrieva dom (telo i ducha) a všetko je v poriadku. Ak však horí príliš, všetko spáli a dom vyhorí. Ak horí málo, nezahreje nás a dom vychladne. Výsledok – chladný, prázdny dom. Vyhasnutie aktivít, záujmu, angažovanosti. Človek sa už nepohybuje v rovnováhe medzi napätím a uvoľnením. Viac dáva, ako dostáva, a tak spotrebuje viac energie, než je schopný doplniť. Prekračuje hranicu svojich fyzických a psychických možností.

Toto ochorenie je lekársky dokázané a označované za chorobu z povolania. Jedinou možnosťou, ako sa proti nemu brániť, je naučiť sa techniky boja proti stresu, dopriať si uvoľnenie, odpočinok. (sr)