Na slovenských školách vraj učia už len blázniví nadšenci alebo neschopní. Táto diagnóza je síce značne zjednodušená, faktom však je, že ak sa dnes schopný človek rozhodne pre učiteľské povolanie, je to pravdepodobne vizionár s veľmi nízkymi nárokmi na vlastné hmotné blaho. „Peniaze síce nie sú všetko, ale ani bez nich to nejde,“ hovorí zástupca riaditeľa Základnej školy v Trstenej Ľudovít Mačor. „U nás je dnes učiteľom pomaly len fanatik, manželka podnikateľa alebo novopečený absolvent, ktorý ešte nevie, kde by zakotvil, a tak to na škole skúsi. Učiteľ, ktorý má rodinu, musí robiť ešte kadečo iné, aby ju uživil.“
Učiteľská dovolenka
„Veď to nie je žiadna práca – trochu nakričať na decká, cez prestávku opraviť pár zošitov a o druhej padla!“ myslia si niektorí. Iným sú zase tŕňom v oku prázdniny. Podľa pychológov by si mal každý, kto v práci prichádza do intenzívneho kontaktu s ľuďmi, dožičiť počas dovolenky oddych v prírode. „Bežný učiteľ si cez prázdniny lepí ubolené nervy a zarába na brigádach,“ myslí si Ľudovít Mačor. „Niektorí absolvujú aj počas prázdnin počítačové, jazykové alebo iné kurzy – ako kto vládze.“
Ale niekto nevládze – zoči-voči hroziacim racionalizačným opatreniam, zlému finančnému ohodnoteniu aj materiálnemu zázemiu škôl strácajú mnohí učitelia o svoju prácu záujem. Najprv začnú mať pocit, že ich prácu si nikto necení, žiaci sú nevychovaní a agresívni a rodičia neobjektívni, potom sa v dôsledku nedostatočnej motivácie skutočne zhoršia ich výkony aj schopnosť komunikovať s okolím a kruh sa uzatvára.
Kto ich má vychovať?
„Čo ich v tej škole učia?“ hnevajú sa často práve tí rodičia, ktorí sú príčinou precitliveného a agresívneho správania detí a požadujú, aby škola vychovala ich potomstvo.
Pedagógovia tak musia neraz riešiť situácie, na ktoré nie sú pripravení. Potrebovali by pomoc odborníka, na Slovensku je však školský psychológ alebo špeciálny pedagóg skôr zriedkavosťou. Metodické centrá ponúkajú síce učiteľom bezplatné kurzy aj z oblasti sociálnej psychológie alebo programy na zvládnutie stresu a konfliktov, tie sú však dobrovoľné a riaditelia škôl môžu a nemusia pedagógov na tieto kurzy uvoľniť. „Niektorí riaditelia sú radi, že si učitelia dopĺňajú vzdelanie a motivujú ich k tomu, aby sa na takýchto kurzoch zúčastnili, sú však aj takí, ktorí robia svojim zamestnancom problémy,“ hovorí pracovníčka Metodického centra v Bratislave Marta Šidlíková.
Emotívne reakcie situáciu skôr vyhrotia
„Konflikt je prirodzeným dôsledkom rôznorodosti a sociálny je predpokladom spoločenského rozvoja,“ tvrdí sociológ Dušan Ondrušek. „Nemusí sa vždy končiť víťazstvom jedného a prehrou druhého a to či bude mať konštruktívne alebo deštruktívne dôsledky je dané aj spôsobom, akým ho ľudia zvládajú.“ Mnohí učitelia sa už presvedčili, že zhoršená známka zo správania ani hrozba vylúčenia zo školy im nepomohli skrotiť problémového žiaka.Odborníci však tvrdia, že situáciu by zlepšilo používanie alternatívnych spôsobov riešenia konfliktov. „Učitelia často reagujú veľmi emotívne, keď ich niečo zaskočí,“ hovorí psychologička Jana Bodáková. „Keď si na kurzoch precvičia niektoré typy konfliktných situácií, umožní im to pripraviť sa a uvedomiť si dôvody zdanlivo neprimeraných reakcií detí. V škole potom dokážu reagovať adekvátnejšie a napätie budú lepšie zvládať.“
Aj alternatívy prispievajú k zlepšeniu vzťahov
Nové prístupy k výchove a vzdelávaniu detí vyzdvihuje aj projekt Milénium, výraznejšiu podporu zo strany štátu však zatiaľ nemajú. Aj ony by však mohli pomôcť nájsť cestu zo začarovaného kruhu, lebo rešpektovaním psychických daností detí aj učiteľov pomáhajú vytvárať na škole pozitívnu sociálnu klímu. Základná škola na Majerníkovej ulici v Bratislave už desať rokov pracuje na programe ITV – Integrovaného tematického vyučovania a stala sa akýmsi neformálnym centrom tohto programu na Slovensku. Podľa slov Tatiany Piovarčiovej v takomto prostredí rodičia, učitelia a žiaci lepšie spolupracujú – sú si vzájomne oporou. „Aj keď každý projekt má aj svoje krízy. Momentálne je napríklad obdobie, keď sa ani nám nedarí všetko tak, ako by sme chceli, ale vieme sa navzájom podporiť a určite sa z tejto situácie dostaneme.“
Prečo mladí odchádzajú
Náš školský systém beží z posledných síl, ale stále má ešte vôľu deptať tých, ktorí ešte nestratili chuť učiť. „Začal som s veľkým nadšením. Chcel som, aby matematika aj škola študentov viac zaujímala, preto sme na hodinách rozoberali niektoré problémy,“ spomína bývalý učiteľ Stano Š. „Ale ako jediný muž v kolektíve a nováčik som bol pod neuveriteľným drobnohľadom. Začali ma napomínať, že kazím morálku. Keď som sa pokúšal vysvetliť, že diskusia obohacuje mňa aj študentov, povedali mi, že na hodine mám učiť látku podľa osnov a nie diskutovať, aj keď žiaci nemali z matematiky horšie výsledky. Nadšenie pomaly vyprchávalo, potom prišla rodina, tak som si našiel lepšie platené miesto v obchodnej firme.“
MONIKA GÁLIKOVÁ
