Paríž/Brusel 12. februára (TASR) Severoatlantická aliancia je hore nohami. Francúzsko sa rozhodlo, že bude vzdorovať Washingtonu v irackej kríze až do konca. Takto hodnotí postoj Francúzska, ale aj Nemecka a Belgicka v článku s názvom NATO sa potápa do krízy denník Le Figaro.
Francúzska strana zdôrazňuje, že nechce vyslať zlý signál v nesprávnu chvíľu. Inými a jasnými slovami to znamená, že NATO sa musí držať rozhodnutia Organizácie Spojených národov a v nijakom prípade nemôže OSN predbiehať. Pretože sa svetové spoločenstvo postavilo na stranu rezolúcie OSN 1441, najbližšou etapou sa musí stať druhá správa inšpektorov OSN poverených kontrolou odzbrojenia Iraku. Bezpečnostnej rade OSN ju majú predložiť v piatok.
V spojitosti s bezpečnostnými opatreniami pre Turecko v prípade vojny s Irakom diplomatický zdroj ďalej konštatoval, že aj francúzska strana je za bezpečnosť Turecka. Paríž si nemyslí, že treba prijať okamžité opatrenia. V tomto štádiu vývoja situácie sa môžu mnohé urobiť na národnej úrovni, na čo nie je potrebné kolektívne rozhodnutie NATO. Francúzsko zastáva názor, že skutočná otázka, týkajúca sa bezpečnosti Ankary, sa spája so záväzkom pre vojenskú operáciu v Iraku. Lenže to je ten moment, keď rozhodnutie NATO nemôže, ani skryte predbehnúť OSN, kým táto nepovedala posledné slovo.
K tomuto postoju sa pripojilo Belgicko aj Nemecko. Turecká strana nateraz reagovala umiernene, podotýka Le Figaro. Podľa Ankary odvolanie sa na článok IV. Základnej zmluvy NATO ešte neznamená, že vojna je neodvratná a nie je nič prirodzenejšie, ako aktivovať niektoré kroky NATO.
Denník Libération v dnešnom článku cituje prezidenta USA. George W. Bush po nedávnom stretnutí s francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom novinárom povedal, že s francúzskou hlavou štátu mal dobrý rozhovor. Uistil Chiraca, že Washington sa bude usilovať spolupracovať s Parížom dovtedy, kým to bude možné. Francúzsko je dlhoročným priateľom USA, zdôraznil G. W. Bush. Americký prezident potom označil postoj Paríža k rozhodnutiu NATO za krátkozraký a nechápe ho. Prezident Bush vyjadril nádej, že Francúzsko svoj postoj zmení. Z tohto vyplýva, že USA sa upriamili na Francúzsko a radia mu, aby myslelo na svoje záujmy dlhodobo, podotýka denník.
Odborník na francúzsko-americké vzťahy v Brookingsovom ústave Phil Gordon konštatoval: To najhoršie medzi Francúzskom a USA je ešte pred nami. Podľa Gordona, ak Paríž pôjde svojou cestou až do konca, môže si získať podporu 11 z 15 krajín BR OSN. USA by potom boli nútené samé použiť veto, alebo aspoň zastaviť rokovanie v BR OSN a ísť do vojny s Irakom len s podporou Veľkej Británie. Bol by to tvrdý úder pre OSN. USA a ich britský spojenec by sa vystavili do politicky ťažkej situácie. Denník zôdrazňuje, že ešte minulý týždeň Francúzsko a Nemecko sa zdali byť opustené a Washington mal aj vďaka podporným listom istú prevahu. Potom sa však stály člen BR OSN Ruská federácia postavila na stranu Paríža a Berlína, aj ďalší stály člen BR OSN Čína privítala úsilie hľadania mierového riešenia irackého problému.
Odborník na transatlantické vzťahy na Amherst College (Massachussets) Ronald Tiersky konštatoval, že USA nemôžu čakať dlhšie ako dva či tri týždne. Ak by mali dostať inšpektori OSN ešte viac času na kontrolu zariadení v Iraku, podozrivých z vývoja zbraní hromadného ničenia, USA dajú prednosť vlastnej sile aj s rizikom krízy v OSN a pôjdu do vojny s podporou obmedzenej koalície, povedal Tiersky pre Libération.
