* Zmrzačená časť reformy verejnej správy je ďalším víťazstvom straníckej a štátnej byrokracie nad občanom. Slovensko môže byť príkladom toho, aké následky má uplatňovanie princípu „bližšia je košeľa ako kabát“ v silne centralizovanom systéme spravovania spoločnosti. My, čo žijeme príliš ďaleko od centier rozhodujúcich o tempe rozvoja tej-ktorej oblasti, sme rozhorčení kľučkovaním straníckych aparátčikov, ktorí si za každú cenu chcú udržať svoj rozhodujúci vplyv na život spoločnosti. A to aj za cenu, že zaostávajúcim oblastiam zoberú ich šancu na postupný efektívny rozvoj. Sekretariáty politických strán sa tak opäť raz postavili do úlohy feudálneho osvieteného vládcu a občanovi ponechali status poddaného, bezmocne sa prizerajúceho panským huncútstvam. Rovnako ako pri delení Československa. Blížia sa parlamentné i komunálne voľby. V spoločnosti panuje silná rezignácia, presvedčenie, že „niet koho voliť“. Súčasný zápas o budúcu podobu Slovenska by mal zaktivizovať jeho proreformne a demokraticky zmýšľajúcich občanov. Veď je to práve občianska apatia, ktorá umožňuje straníckym aparátčikom tárať o svojej vlastnej progresivite, o svojej snahe riešiť „skutočné problémy občanov“, no keď príde na lámanie chleba, tak úporne bránia záujmy svojej politickej strany a jej mocenskej špičky.

PAVOL STANO, Nový Smokovec

* V krajine v srdci Európy, z historického hľadiska v súčasti Veľkej Moravy, kde solúnski bratia sv. Cyril a Metod priniesli a rozmnožovali duchovné a kultúrne hodnoty našich predkov, je snaha skupiny ľudí tieto hodnoty rafinovane potláčať a likvidovať. Zavedenie jogy na školách všetkých typov na Slovensku je toho neodškriepiteľným dôkazom. Sú to ľudia, ktorým v žilách v predchádzajúcich desaťročiach bez ohľadu na vek kolovala pravá marxisticko-leninská krv a ktorí sami alebo ich „veľké vzory“ sa snažili zlikvidovať kresťanské cirkvi, predovšetkým katolícku. Treba mať na zreteli, že cieľ týchto partajníkov aj po premenovaní zostal rovnaký, len volia nové rafinovanejšie spôsoby. Joga ako istý fenomén nekresťanskej telesno-kultúrnej ideológie, ktorá nemá opodstatnenosť v našom geopolitickom priestore, nemôže byť prirodzenou súčasťou vyučovacieho procesu. Napriek tomu, že uznávam práva ľudí iných vyznaní či iných ideológií, som toho názoru, že viac ako 50 percent nášho obyvateľstva je niektorého kresťanského vierovyznania s väčšou či menšou úrovňou aktivity vo svojom spoločenstve, určite nie je ani 10 percent detí a mládeže, ktoré by boli naviazané na ideológiu vychádzajúcu z jogy. Preto žiadam Ministerstvo školstva SR, aby od uvedeného zámeru upustilo a snahu o zlepšenie fyzických schopností detí a mládeže docielilo kvalitne spracovanou metodikou predmetu telesná výchova na úrovni odborníkov z telovýchovného lekárstva, antropológov a ďalších.

EMIL CVÍČELA, Pezinok