om bolo oznámené, že plat vysokoškolského profesora v poslednej platovej triede (keď bude mať 65 rokov) bude 18 600 Sk.
Vysokoškolský profesor sa k tomu dopracuje za 25 – 30 rokov cez kandidatúru, docentúru, DrSc., množstvo výskumných úloh, atď. Za prednostu obce mesta, kraja môže kandidovať a byť zvolený každý, len aby ho voliči zvolili (napríklad v súčasnosti na Luníku IX v Košiciach). Podobne by sme mohli uviesť platy (a odmenu za jednu „poradenskú hodinu“) právnikov a iných úradníkov a porovnať ich s platmi lekárov, umelcov, robotníkov, vedúcich výrob, majstrov, technikov atď.
V rámci grantovej agentúry pre vedu a techniku som svojho času dostal na výskumnú úlohu 18-tisíc korún pre ôsmich vysokoškolských pracovníkov na tri roky riešenia úlohy. A to už snáď stačí na to, čo som chcel povedať.
Blížia sa voľby. Politici budú opäť sľubovať aj zvýšenie platov o sto percent, len zabudnú povedať, že by v tom prípade musela byť inflácia aspoň sto percent.
Pokrok v oblasti ekonomiky, výroby, rastu životnej úrovne, zvyšovania reálnych príjmov obyvateľstva neviedol doteraz a ani nebude viesť v budúcnosti cez byrokratov na úradoch s veľkou mocou svojho podpisu a pečiatky, ale cez tvorcov materiálnych a duševných hodnôt (medzi ktorých sa má možnosť zaradiť aj úradník, ak svojimi činmi prispieva organizačne k rozvoju výroby a inovácie), a hoci sa to bude zdať niekomu ako staromódne, vedie to najmä cez technika, inžiniera, robotníka, tvorivého umelca a iných produktívnych ľudí (lekárov, učiteľov atď.). Za samospasiteľné pre našu budúcu prosperitu považujeme náš vstup do EÚ. Únia pridelila v týchto dňoch (správy z 1. 6.) 500-tisíc eur na rozvoj regiónov, čo bolo následne špecifikované, že to bude aj na vyškolenie predstaviteľov našich budúcich správnych celkov.
Pozrime sa napríklad na históriu USA, krajiny, ktorá je bezpochyby prosperujúcou krajinou. Pred približne 20 rokmi USA začali naliehavo (pre zaostávanie za Japonskom) pracovať na tom, aby zabezpečili rast produkcie, HDP. Počas zvyšovania produktivity práce stratilo v USA prácu 44 miliónov ľudí. Následne však vytvorením novej priemyselnej ekonomiky vytvorili počas posledných 20 rokov 73 miliónov nových pracovných miest (poznatok autora zo stretnutia predstaviteľov programu UNESCO-UNISPAR – spolupráca medzi univerzitami, ved. inštitúciami a priemyslom s cieľom inovácie výroby). Aj vďaka tomuto postupu sú USA ďaleko pred Európou. Európa sa to chce naučiť, ale zatiaľ neuspieva, lebo je veľmi inštitucionalizovaná. Napríklad prostriedky na PHARE a iné projekty sú aj 70 – 80 % „spotrebované“ inštitúciami, úradníkmi, koordinátormi a k vlastnému riešiteľovi, ktorý má zabezpečiť konkrétne riešenie, konkrétny výstup, napr. v kove, príde už len zvyšok financií.
USA boli vždy ekonomikou výrobných podnikov, kde prostriedky štátu a sponzorov sú prideľované priamo výrobnému podniku bez medzičlánkov (EOING, NASA a podobne). Európa je dosiaľ stále ekonomikou inštitucionálnou. Inštitúcie, vláda „riešia“ hospodárske problémy a spotrebúvajú podstatnú časť prostriedkov na „riešenie“. To v súčasnej celosvetovej modernej ekonomike jednoducho nefunguje.
doc. Ing. P. PROKOPOVIČ, CSc., FVT, Prešov
