Stará, nová a iná Európa

Správam z posledného obdobia vládnu diskusie o tom, čo je „stará“ a čo „nová“ Európa. Možno však predpokladať, že s rozšírením Európskej únie o väčšinu bývalých sovietskych východoeurópskych satelitov vznikne ešte jedna Európa – Európa, ktorá „na to ...

Aby v Európe medzi tými, čo na to majú, a tými, čo na to nemajú, nevznikla nová deliaca čiara, musí únia obrátiť svoju pozornosť ďalej na východ, na svojich nových susedov (Ukrajinu, Moldavsko a Bielorusko) a ostatné krajiny bývalého Sovietskeho zväzu.

V rokoch 1999 až 2002 únia vynaložila 9 miliárd eur na prípravu kandidátskych krajín na členstvo, teda desaťkrát viac, než sa z jej rozpočtu dostalo zúboženým krajinám zo Strednej Ázie. Na integráciu nových členov únie vynaloží 30 miliárd eur. Je v jej ekonomickom a bezpečnostnom záujme, aby svoju štedrosť rozšírila i ďalej na východ a aby tak napomohla vznik a rozvoj stabilných trhových ekonomík v Strednej Ázii, na Kaukaze a v ďalších krajinách SNŠ.

Chudoba a zaostalosť sú brzdou bezpečnosti a demokracie. Sú živnou pôdou pre náboženský extrémizmus a terorizmus. Afganistan je strohým varovaním pred tým, čo sa stane, ak sa obráti svet chrbtom k chudobnej krajine v nestabilnom regióne.

Bývalé sovietske republiky sú v mnohých ohľadoch omnoho horšie disponované na to, aby zvládli prechod na trh. Pre niektoré z nich sa prekážky zdajú takmer doslova neprekonateľné. Napríklad v Gruzínsku, Tadžikistane a na Ukrajine je dnes HDP na jedného obyvateľa o polovicu nižší, než jeho aj tak nízke hodnoty za komunizmu. Hospodárske rozdiely sa ďalej prehlbujú. Priame zahraničné investície v ôsmich postkomunistických krajinách, ktoré sa v budúcom roku stanú členmi únie, boli v rokoch 1991 až 2001 spolu 1400 dolárov na obyvateľa. V krajinách SNŠ to bolo pritom len 198 dolárov na obyvateľa.

Nedávne štúdie Európskej banky pre obnovu a rozvoj, Svetovej banky a Nadácia CASE dokladajú, že hlavnými príčinami nedostatočného zotavenia sa po kolapse sovietskeho hospodárstva sú zemepisná vzdialenosť od stredísk rozvoja, horský terén, chýbajúca „trhová pamäť“, teda skúsenosť podnikateľskej tradície, a neúspechy hospodárskej politiky. Dovolím si pridať ďalšiu: západná pomoc nekandidátskym krajinám nie je ucelená ani systematická. Je skrátka príliš zdržanlivá.

Ako príkry kontrast pôsobí rokovanie s kandidátskymi krajinami. Pri preberaní dnes už legendárneho acquis communautaire – legislatívneho balíčka únie s 80-tisíc stranami – pomáhali kandidátskym krajinám tisícky expertov. Vôbec prvýkrát v dejinách únie získali kandidátske krajiny aj predvstupové financie.

Pokiaľ bola taká masívna pomoc nutná na obnovu trhovej ekonomiky u najbližších susedov západnej Európy, o koľko väčšia asi musí byť výzva na vybudovanie moderných ekonomík na zelenej lúke v takých vzdialených krajinách, ako je Kirgizsko alebo Tadžikistan.

I tak sa však blýska na lepšie časy. Európska únia sa rozhodla zdvojnásobiť svoj program TACIS pre Strednú Áziu. Prezident Bush chce, aby americký Kongres schválil finančnú pomoc vo výške 5 miliárd dolárov pre najchudobnejšie krajiny sveta. Ministri zahraničia OBSE sa minulý mesiac dohodli na novej stratégii pre ekonomickú a environmentálnu pomoc v euroatlantickom priestore s cieľom riešiť bezpečnostné hrozby, ktoré predstavuje rastúca nerovnosť medzi krajinami regiónu.

Z môjho pohľadu v OBSE je jasné, že treba urobiť omnoho viac:

– Technické možnosti únie, ktoré sa teraz plne venujú rozšíreniu, možno presmerovať na pomoc nekandidátskym krajinám v regióne Eurázie. Hlavným cieľom by malo byť budovanie inštitúcií a trhovej ekonomiky, nie plnenie nákladných štandardov únie v oblasti potravinárskej produkcie či životného prostredia.

– Európska únia by postupne mala opúšťať svoju spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá v prvom rade prináša prospech majiteľom veľkých fariem, a venovať sa novým nástrojom finančnej pomoci svojim chudobnejším regiónom.

– Súčasní členovia únie a úspešní kandidáti by mali sprístupniť rozsiahle školiace programy v oblastiach týkajúcich sa trhovej ekonomiky pre nastupujúcu generáciu v krajinách SNŠ.

– EÚ by sa mohla inšpirovať Paktom stability pre Balkán, prísť s konkrétnymi ponukami a prispieť tak k ukončeniu konfliktov na Kaukaze, v Podnestersku a v Strednej Ázii.

– Hlavní aktéri poskytujúci medzinárodnú pomoc vrátane Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu, EBRD, EÚ samotnej a Rozvojového programu OSN by mali zaistiť minimálnu úroveň koordinácie, aby nedochádzalo k zdvojnásobeniu a plytvaniu. Užitočnú úlohu by tu mohla zohrať OBSE, ktorá má svoje kancelárie vo všetkých týchto krajinách.

Ak zabráni Európska únia novému rozdeleniu euroázijského regiónu na úspešných a neúspešných, urobí významnú investíciu do dlhodobej bezpečnosti.

Autor: MARCIN SWIECICKI(Autor bol ministrom poľskej vlády, je koordinátorom OBSE pre hospodárske a environmentálne aktivity)