Candace Bushnellová: 4 blondýnky * Metafora * Praha 2002 * Preložil Pavel Kaas
Televízny seriál Sex v meste, nakrútený podľa rovnomennej knižnej predlohy newyorskej spisovateľky Candace Bushnellovej, je úspešný na globálnych televíznych programoch. Aj pri písaní svojej druhej knihy, románu 4 blondýnky Bushnellová presne vedela, čo jej cieľovú skupinu čitateľov zaujíma. Napísala ucelenejší príbeh o milostnom a sexuálnom živote slávnych a bohatých ľudí, o ktorých masa číta najradšej, lebo patria do jej vysneného, údajne lepšieho sveta.
Prvé texty, ktoré dnes najčastejšie označujeme spojením červená knižnica, poznáme už z antiky a odvtedy sú plnohodnotnou súčasťou písomnej kultúry ľudstva. Masovú popularitu získali romány pre ženy až v prvej polovici dvadsiateho storočia, keď sa naučili čítať najširšie vrstvy obyvateľstva vo väčšine krajín sveta. U nás v Československu to v medzivojnovom období viedlo k dovtedy nevídanému úspechu edície Červená knihovna, ktorá nadväzovala na tradície európskeho sentimentalizmu a obohatila ho o poetiku života vtedajšej buržoázie. Romány pre slúžky paradoxne, tematizovali celkom odlišný svet ako ten, v ktorom žili čitateľky. Vo vysnenej fikcii s honosnými rekvizitami sa na pokračovanie každý mesiac pohybovali osobnosti z najvyšších spoločenských kruhov v drahých trblietavých róbach. Nechýbala ani erotika a neraz odvážnejšia, než by sme dnes predpokladali. Ťažisková hodnota týchto diel sa nehodnotí estetickými kritériami, majú skôr nezanedbateľnú psychoterapeutickú funkciu. Ide o ideálne ženské čítanie na oddych a zábavu, ktorého schéma s početnými obmenami prežila až dodnes.
Na samotný koniec som sa prepracoval len s veľkým sebazaprením, čo pri žánri populárnej literatúry znamená vážne nedostatky. Nejde v pravom zmysle slova o román, ale skôr o nesúrodú zbierku štyroch samostatných noviel, ktoré spája len farba vlasov hlavných hrdiniek a niektoré povrchne vykreslené postavy hollywoodskeho typu. Bushnellovej prostý časopisecký štýl, ideálny pre lifestyleový magazín neumožňuje variabilitu kompozície. Navyše autorka akoby celkom zabudla na komickosť a iróniu svojej prvotiny, takže nijaká situácia nie je vyhrotená vopred nepredpokladaným záverom. Skôr než literatúra je to publicistika s beletristickými prvkami. Pre Bushnellovej spôsob zobrazovania je typické obmedzovanie témy, jej redukovanie na holé oznamy bez akéhokoľvek ozvláštnenia, čiže toho, čomu hovoríme literárnosť. Len barónky nahradili modelky a televízne herečky, kráľovské róby sa zmenili na kostýmy od Gucciho, listy vystriedali e-maily, k tradičnému šampanskému pribudol kokaín a sex je oveľa odvážnejší. Ideálne nenáročné dovolenkové čítanie na oddych a zábavu. MICHAL HVORECKÝ
(Autor je prozaik a editor www.inzine.sk)
