Desať najväčších obchodných reťazcov na Slovensku malo vlani obrat 68,7 miliardy korún. To je o 36,6 percenta viac ako v roku 2001. FOTO - ČTK
BRATISLAVA - Ľudia vlani napriek vyšším reálnym príjmom veľa neusporili. Namiesto odkladania peňazí na horšie časy, ktoré mnohým opäť nastali po januárovom zdražovaní, viac míňali.
Na účtoch v bankách mali na konci roka prakticky toľko, čo na jeho začiatku. Pribudli síce peniaze v podielových fondoch a poisťovniach, ale aj tak sa väčšina prírastku príjmov pri pohľade na úspory „stratila“.
Peniaze si pritom ľudia neukladali do pančúch. „Na otázku, kde sa tieto stratené príjmy nachádzajú, je jednoduchá odpoveď: na účtoch firiem,“ povedal analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.
Slovenské domácnosti mohli vlani minúť o 30,5 miliardy korún viac, vypočítal Pätoprstý. „Úspory v bankách ale vplyvom rastu miezd nepribudli. Zvýšili sa investície v otvorených podielových fondoch, stále však zostáva zmiznutých takmer 25 miliárd,“ poznamenal analytik.
Ekonómovia očakávali, že z vyšších zárobkov ľudia viac usporia. Za prvé tri štvrťroky minulého roka stúpla reálna mzda v priemere o 5,7 percenta, za celý rok možno pôjde o rekordné číslo. Podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora je prekvapivé, že pri takom raste reálnych príjmov nedošlo ani len k miernemu zvýšeniu vkladov v bankách. Mohla to spôsobiť neochota ľudí sporiť, keďže vklady ponúkali historicky najnižšie úroky. V skutočnosti ceny rástli tak pomaly, že úroky infláciu pokryli a peniaze ešte aj zarobili.
Vyššie príjmy napriek tomu ľudia takmer celé minuli. V obchodoch podľa Pätoprstého nechali približne dvadsať miliárd, značnú časť nárastu príjmov dali napríklad aj na služby či autá. „Ľudia sa napriek očakávaniam o zvýšenej sporivosti strmhlav vrhli do odloženej spotreby. To určite nie je dobrý signál o ich ekonomickom myslení, najmä ak uvážime, že ich v tomto roku čakalo výrazné spomalenie rastu životnej úrovne, na ktoré sa mohli predzásobiť vo forme úspor.“
V januári až novembri mali obchodníci v priemere za mesiac tržby vyše 26 miliárd, v decembri až 32,6 miliardy korún,. Za celý rok sa tržby očistené o infláciu zvýšili o 3,5 percenta na 321 miliárd, informoval včera štatistický úrad.
Hoci ľudia prakticky nič navyše neusporili v bankách, podľa Pätoprstého je pozitívne aspoň to, že sa charakter úspor mení v prospech akciových a dlhopisových trhov. Investície v podielových fondoch stúpli za rok o viac ako polovicu. „Je to sprievodným javom klesajúcich úrokov a dôležitým signálom pre finančnú sféru do budúcnosti,“ zdôraznil analytik.
Kde sú naše úspory a investície(v mld Sk, ku koncu 2002)
banky (vrátane stavebných sporiteľní) 390,2
podielové fondy 16,0
DDP 8,8
životné poisťovne miliardy korún
Poznámka: Tabuľka obsahuje všetky investície v otvorených podielových fondoch. Asociácia odhaduje, že viac ako polovica peňazí patrí ľuďom, zvyšok firmám. Poisťovne nezverejňujú, koľko z kapitálového poistenia ide na poistné krytie a koľko na sporivú časť. Zdroj: NBS, ASS, ADDP
Ľudia presúvajú peniaze medzi účtami
Vlani sa menila aj štruktúra úspor v bankách. Ľudia presúvali peniaze na účty s vyššími úrokmi (na vklady s viazanosťou od jedného do deviatich mesiacov a nad tri roky) a na účty, kde majú peniaze kedykoľvek poruke. Štatistika národnej banky ukázala, že na termínovaných vkladoch celkovo držali podobnú sumu, no zároveň ubudlo dvadsať miliárd na vkladných knižkách (z ktorých väčšina býva tiež termínovaná) a tie sa objavili na bežných účtoch. „Časovo viazané vklady, ktoré sú k označeniu „úspory“ najbližšie, dokonca poklesli. To mohlo súvisieť s klesajúcimi úrokmi, ktoré mohli pôsobiť demotivačne, a domácnosti sporili radšej na bežných účtoch, kde majú peniaze stále k dispozícii,“ povedal Viliam Pätoprstý. (bro)
Na akých účtoch máme peniaze
(v mld Sk)
2002 2001
banky 390,2 390,1
korunové vklady 323,4 323,4
v tom bežné 47,7 27,6
termínované 136,6 138,0
vkladné knižky 138,9 157,7
devízové vklady 66,8 66,7
Zdroj: NBS
Radšej teraz ako potomO motívoch, ktoré vedú ľudí k spotrebe či úsporám sme hovorili s psychologičkou JÚLIOU ŠTERMENSKOU.
Čo nás vedie do obchodov, keď máme dosť peňazí?
„Čím viac majú ľudia peňazí, tým viac u nich rastie vnútorná potreba zvyšovať si životný štandard, čo však vonkoncom neznamená robiť zo seba „bossa“. Životná úroveň tu bola niekoľko rokov nízka a ak mali ľudia teraz k dispozícii viac peňazí, chcú si dopriať slušnejší štandard.
Podľa ekonómov sa ale ľudia napríklad vlani nesprávali úplne racionálne, keď celý prírastok príjmov minuli na spotrebu.
„Otvárajú sa hypermarkety, ľudia sú ovplyvňovaní akciovými cenami a neustále konfrontovaní s masívnou reklamou. To všetko podporuje človeku vlastnú túžbu žiť na slušnej úrovni. Rastúca ponuka tovarov a služieb mu umožňuje ju napĺňať.“
Prečo sa ľudia nezabezpečili pred neistou budúcnosťou, zvlášť keď vedeli, že rok 2003 prinesie úsporný balíček?
„U nás, ak si chce človek nasporiť na väčšiu vec, musí sporiť dlhší čas. Je to teda cieľ vzdialený, ale u človeka viac vyhrávajú blízke ciele. Niekto si radšej kúpi auto, ktoré bude splácať dva roky, ako dom, ktorý by splácal aj desať rokov.“
(jj)
