ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
Prvé dni existencie slovenskej koruny sa hlavne kolkovalo, a to neuveriteľnou rýchlosťou. Novej samostatnej Národnej banke Slovenska stačili dva týždne na to, aby okolkovala 70 miliónov bankoviek v hodnote viac ako dvadsať miliárd korún. V deň vzniku samostatnej slovenskej koruny - 8. februára 1993 malo Slovensko vlastnú jedine desaťkorunáčku, ktorú navrhol Drahomír Zobek a vytlačila minciareň v Kremnici. Trvalo viac ako pol roka, kým malo Slovensko prvú vlastnú bankovku - 50-korunáčku od maliara Jozefa Bubáka. Všetky papierové koruny sa tlačili v Kanade, Británii a Nemecku.
Oddelenie menových a peňažných systémov oboch štátov rýchlo ukázalo rozdiel medzi silou slovenskej a českej ekonomiky. Počiatočný kurz slovenskej a českej koruny 1 : 1 nevydržal ani do leta 1993, keď sa centrálna banka rozhodla devalvovať korunu o desať percent. V roku 1997 síce na niekoľko hodín slovenská koruna potešila pýchu mečiarovských ekonómov a prekonala hodnotu českej koruny, ale bola to jediná možnosť kúpiť českú menu lacnejšie ako slovenskú. Najdrahšia bola česká koruna vlani, keď možnosť Mečiarovho návratu korunu prudko oslabila. Dnes ponúkajú zmenárne českú korunu za 1,36 slovenskej.
Počas ďalšej existencie koruny prešiel slovenský menový systém niekoľkými revolučnými zmenami, na ktoré mali meny iných štátov desaťročia času. V čase svojho vzniku sa kurz koruny určoval administratívne. Národná banka Slovenska naviazala korunu na kôš mien zostavený z dolára, marky, šilingu, libry a francúzskeho franku. Každý deň stanovovala fixný kurz, od ktorého sa spočiatku mohli obchodníci odkloniť najviac o jednu desatinu percenta. Prísna byrokratická tvorba kurzu koruny však postupne nestačila rozvíjajúcemu sa finančnému trhu. Pásmo pohybu sa postupne rozšírilo na sedem percent a menový kôš sa zúžil len na americký dolár a nemeckú marku. Práve tieto dve meny sa najčastejšie používali pri obchodovaní Slovenska so zahraničím.
Zlom nastal vo volebnom roku 1998. Centrálna banka pomáhala Mečiarovi tvrdým a mimoriadne drahým obhajovaním nadhodnotenej slovenskej meny, ktorej sa opatrní investori v obave pred ďalšími štyrmi rokmi mečiarizmu zbavovali. Vzápätí po voľbách národná banka priznala, že takmer miliarda dolárov, ktorú použila na udržanie kurzu vo vymedzenom pásme, natoľko vyčerpala jej rezervu devíz, že sa vzdáva ďalšieho udržiavania kurzu.
Kurz spadol o desať percent a nastal vek floatingu. V ňom kurz koruny určujú skutočné trhové sily - dopyt a ponuka. Korune vďaka tomu pribudla úloha indikátora ekonomických nálad a názorov. Najlepšie ju splnila v roku 1999, keď neochota strán vládnej koalície dohodnúť sa o ekonomickom balíčku trvala až dovtedy, kým koruna rýchlym oslabovaním nedala najavo obavy finančného sveta z budúcnosti Slovenska.
