Vznik peňazí si „vynútil“ rozvoj obchodu. Kým jeho počiatky sa niesli v znamení barteru, teda výmeny tovaru za tovar, takýto systém platieb čoskoro narazil na svoje limity. Pre ďalší rozvoj obchodu bolo treba „vynájsť“ prostriedok, ktorý by na rozdiel od kožušín či kusov dobytka akceptovali aj ostatní obchodníci. Svetlo sveta tak uzreli peniaze.

Prvenstvo v používaní papierových peňazí drží Čína, v ktorej sa papier začal používať už okolo roku 100 po narodení Krista. Papierové peniaze sa tam objavili na začiatku siedmeho storočia. Najskôr to bolo len východisko z núdze. Čínsky cisár sa k vydávaniu peňazí uchýlil z jednoduchého dôvodu - na tlačenie dovtedy používaných kovových mincí už došli zásoby medenej rudy. Vlastníkom papierových peňazí čínsky cisár garantoval, že kedykoľvek ich môžu rozmeniť za dovtedy používané kovové mince.

Najstaršia existujúca bankovka mala rozmer 22,5 x 34 centimetrov. Na jednej strane bolo číslo s kresbou mince, aby tak aj ľudia, ktorí nevedia čítať, vedeli, koľko mincí môžu za túto bankovku dostať.

Čínska realita bola pre Európanov veľkým prekvapením. Keď sa Marco Polo po svojich cestách v Číne (1275 - 1292) vrátil na starý kontinent, Európa nedokázala pochopiť, že Čína používala na výrobu peňazí papier. Na čínske skúsenosti nadviazala až o tristo rokov neskôr.

Podobne ako v čínskom cisárstve, aj starý kontinent začal peniaze v papierovej podobe používať ako núdzovú náhradu dovtedy používaných kovových mincí. Po tridsaťročnej vojne (1618 - 1648) Švédsko ustúpilo z razenia medených mincí, ktorých hodnota bola - slovníkom dnešnej ekonómie - devalvovaná práve dôsledkami vojny.

Východisko navrhol Johan Palmstruch, ktorý v roku 1657 založil banku Stockholms Banco. Jeho riešením boli dočasné „Kreditvsedlar“ - úverové papiere. Prvé kusy vytlačili 16. júla 1661.

Napriek sľubnému štartu sa Palmstruch dočkal trpkého sklamania. Jeho banka veľmi rýchlo doplatila na to, že do obehu pustila príliš veľa bankoviek. Samotného Palmstrucha za jeho skutok predvolali pred súd, kde musel uznať svoj krach a zodpovednosť za vzniknuté škody. Prvé papierové peniaze v Európe mu vyniesli väzenie. Dnes sú bankovky, nesúce názov Stockholms Banco, veľkou zberateľskou raritou.

K oživeniu papierových peňazí neskôr prispeli rozbroje medzi anglickým kráľovským dvorom a obchodníkmi. Vývoj sa však pohol vpred až s príchodom Viliama III. Oranžského, ktorý pod vplyvom silnej kupeckej loby pomohol k naplneniu ich túžby po nezávislej kreditnej inštitúcii. Výsledkom tohto snaženia bolo založenie Bank of England v roku 1694.

Anglická centrálna banka začala s tlačeným tzv. „Goldsmithnotes“, ktoré boli v praxi jej prísľubom vymeniť bankovky za vopred určené množstvo zlata. Svoju exkluzivitu získala výhodným obchodom so štátom, ktorý banke za poskytnutie pôžičky garantoval výhradné právo na tlačenie peňazí.

Len rok po založení Bank of England bol založený ďalší peňažný monopol - Bank of Scotland, ktorý si výhradné postavenie pri tlačení papierových peňazí udržal až do roku 1717. Každý ďalší podobný krok sa vždy dial výhradne s povolením štátnej moci.

Do jej priazne sa dostal v roku 1695 v Nórsku (vtedy ešte dánskej kolónie) aj Thor Mohlen, ktorý získal ďalší monopol na emisiu peňazí. Jeho pokus sa však skončil neúspechom. Po rozšírení „jeho“ bankoviek sa majitelia dožadovali ich výmeny za vtedy bežné mince, čo Mohlena priviedlo na mizinu. Dánsko pristúpilo k obnoveniu tlačenia papierových peňazí až v roku 1713 počas vojny so Severným Írskom. História sa v tomto prípade zopakovala - aj tu mali byť papierové peniaze len núdzovou náhradou nedostatku kovových zásob na tlačenie mincí.

Do ďalších častí Európy sa papierové peniaze dostali až s veľkým časovým odstupom v 19. storočí. Výnimkou bolo len Francúzsko, kde sa objavili za vlády Ľudovíta XIV. v roku 1703.

MICHAL NALEVANKO

Zajtra - Španielska občianska vojna