Súkromný policajt je pritom čisto juhoafrický fenomén. Najčastejšie plní funkciu osobného strážcu, ktorý miestnu buržoáziu odprevádza na nákupy, alebo nočného strážnika, ktorý pred jej vchodovými dverami prestojí celú noc.

Krajina s najvyššou mierou zločinnosti na svete ich v roku 1994, keď sa tu konali prvé všerasové voľby, registrovala necelých päťdesiattisíc. Dnes štatistiky hovoria o štvornásobku, čo je o sedemdesiattisíc mužov viac ako zamestnáva oficiálna juhoafrická polícia - South African Police Service (SAPS).

Kúpiť si bezpečnosť

Súkromní policajti tu plnia predovšetkým psychologickú funkciu. „Ak sa pocit bezpečia dá kúpiť za peniaze, môžete sa staviť, že v Južnej Afrike sa na tento účel rezervuje zvláštny rozpočet,“ konštatuje psychológ Magnus Woods.

Rozpočet často pohltí až 20 percent nákladov každej súkromnej firmy, uviedol nedávno časopis African Decisions a na porovnanie dodal, že v západnej Európe ide len o dve až päť percent. 20-percentný rekord v Južnej Afrike zatiaľ prekonal len komplex Menlyn Park v Pretórii, ktorý sa po otvorení v októbri minulého roku stal najväčším obchodným centrom na južnej pologuli.

Paradoxne najvyššie náklady na bezpečnosť v Južnej Afrike vykazujú západne firmy. „Paranoidnejší ako juhoafrickí podnikatelia sú len obchodní cestujúci zo Škandinávie a juhovýchodnej Ázie,“ tvrdí bezpečnostný konzultant Steven Bailey-Smith: „Tí sa v Južnej Afrike bez súkromného policajta nepohnú ani na krok.“

Celonárodná paranoja

Pre Juhoafričanov sa súkromný policajt okrem nevyhnutnosti stáva aj barometrom spoločenského postavenia. „Ak zarábate viac ako desaťtisíc randov (65-tisíc Sk), tak sa v Južnej Afrike určite nezaobídete bez slúžky a záhradníka,“ vysvetľuje novinár Barry Ronge: „To isté platí o súkromnom policajtovi, ak zarábate viac ako tridsaťtisíc randov (195-tisíc Sk).“

To, čo turisti v Južnej Afrike považujú za prehnané bezpečnostné opatrenia, sa samozrejme netýka len vyššej strednej triedy. „Posadnutosť bezpečnosťou sa po krikete, rugby a konských dostihoch v Južnej Afrike stala štvrtým národným športom,“ napísal nedávno týždenník Sunday Times.

Výrazom celonárodnej paranoje sa po páde apartheidu stali súkromné bezpečnostné služby. Ich po zuby ozbrojené dodávky patrolujú väčšinu juhoafrických predmestí. Ich služby sú tu súčasťou nájomného, pričom konkurencia sa navzájom predstihuje len v rýchlosti, akou dorazí k najbližšiemu alarmu. V Johannesburgu sa za štandard považuje interval od dvoch do štyroch minút.

Zlatá baňa

Rastúci dopyt po bezpečnostných službách naznačuje, že ide o zlatú baňu. „Povedzme to otvorene: ak v Južnej Afrike dnes niekto zažíva hospodársky rozmach, tak sú to bezpečnostné služby,“ tvrdí Rory Steyn - niekdajší bodyguard prezidenta Nelsona Mandelu a dnes spoluvlastník firmy Nicholls, Steyn & Associates, ktorá sa špecializuje na distribúciu bankoviek medzi peňažnými ústavmi.

Steynove slová potvrdzujú hospodárske výsledky štyroch najväčších bezpečnostných služieb v krajine. Firmy Sentry Security, BBR, Chubb a Coin podľa týždenníka Financial Mail minuloročným obratom pretromfli aj všadeprítomnú sieť supermarketov Pick ‘n Pay. Ich logá sa najnovšie objavujú na pohľadniciach a turistických suveníroch.

Ak sa bezpečnostné služby chcú udržať na trhu, musia stále inovovať. V praxi tak musia byť vždy o krok vpred pred stále vynaliezavejšími zlodejmi. „V šesťdesiatych rokoch v Pretórii pre pocit bezpečia stačila tabuľka s nápisom‚ Pozor zlý pes!‘“ spomína miestny dôchodca Johannes Strydom: „Dnes, aby ste sa popri elektrickom plote, bezpečnostnej kamere a detektore pohybu pri pozeraní televízie opierali aj o pušku!“

PRE SME - ROMAN LIPTÁK, Pretória