ZÁHREB - V boji s minulosťou vyhrala včera nadránom chorvátska vláda jednu malú, ale veľmi dôležitú bitku: parlament jej vyjadril dôveru. Hlasovanie si vyžiadal premiér Ivica Račan po tom, ako sa Chorvátsko dostalo do najväčšej krízy od nástupu jeho vlády v januári minulého roka. Napätie vyvolal Račanov prísľub, že vydá pred Medzinárodný súdny tribunál v Haagu dvoch Chorvátov, ktorí sú na zozname vojnových zločincov.
Včera parlament pokračoval v diskusii o forme spolupráce s Haagom. Nacionalistické Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) bývalého prezidenta Franja Tudjmana požaduje dokonca referendum. Vydanie Chorvátov je príliš citlivou témou: mnohí Chorváti ich považujú za národných hrdinov. Nie sú ochotní uznať, že v boji o nezávislosť sa mohli dopustiť vojnových zločinov aj ich ľudia.
„Pre národ je ťažké vyrovnať sa so svojou temnou stránkou minulosti - pre malý národ ešte ťažšie. Musíme však dať svetu šancu, aby nás mohol rešpektovať a súčasne musíme bojovať za pravdu,“ povedal podľa agentúry AP Račan po 12-hodinovom parlamentnom maratóne.
Račan si vynútil hlasovanie o dôvere po tom, ako z jeho vlády na protest odišli štyria z piatich ministrov sociálnoliberálnej strany (HSLS), ktorá bola jeho kľúčovým koaličným partnerom. Včera nadránom väčšina poslancov HSLS vládu podporila.
Spor sa minulý týždeň prejavil aj vnútri HSLS. Po demisii ministrov sa vzdal predsedníckej stoličky Dražen Budiša, ktorý bol ostro proti vydaniu. Po včerajšom hlasovaní však pravdepodobne sociálni liberáli naďalej zostanú v koalícii.
„Teraz už máme dosť času,“ povedal premiér podľa chorvátskej agentúry Hina. Rekonštrukcia vlády, ktorá ešte minulý týždeň vyzerala ako úplná samozrejmosť, sa tak odkladá najmenej do septembra.
Vláda oznámila, že Haag čaká na generála Rahima Ademiho. Druhým podozrivým by podľa neoficiálnych informácií mal byť penzionovaný generál Ante Gotovina. Obaja bojovali vo vojne za „nezávislosť“ v rokoch 1991 až 1995. Obvinenia súvisia s bojom o územie Krajiny, ktoré v roku 1991 zabrali srbskí povstalci. V operácii nazvanej Búrka, ktorá trvala štyri dni, chorvátska armáda údajne vyhnala z domov viac ako 200-tisíc Srbov. To, čo je dodnes pre mnohých Chrovátov hrdinstvom, označil medzinárodný tribunál za etnické čistky porovnateľné so srbskými akciami v Bosne - stovky civilistov boli vyvraždené. Jediný rozdiel je, že obeťami boli Srbi.
Ademi sa už dobrovoľne vzdal a na budúci týždeň by mal odletieť do Haagu. Gotovina obvinenia odmieta. Ich vydanie jednoznačne nepodporuje ani Račan. Premiér pred poslancami zopakoval, že Záhreb musí s Haagom spolupracovať, neznamená to však, že so všetkými obvineniami súhlasí. „Spolupráca neznamená, že podporujeme obžalobu. Bez spolupráce však nebudeme môcť brániť pravdu,“ povedal Račan.
Spolupráca s Haagom je podľa neho kľúčová: „Teraz sa ukáže, či budeme demokratická krajina, ktorá sa chce stať súčasťou Európy, alebo sa necháme zatlačiť späť do temna Balkánu.“ (kos, reuters)
