
Už len samotný stisk ruky lídrov Indie a Pakistanu je vnímaný ako pozitívny signál.
FOTO - REUTERS
s jadrovým arzenálom vzbudzuje obavy ostatných štátov v regióne i medzinárodného spoločenstva.
Spor o indické územie Kašmír, ktorý chce Pakistan rozlomiť čo najskôr, však ostal bez konkrétnych odpovedí. Nepomohli ani dlhé a podľa médií „srdečné“ stretnutia v indickej Agre v pozadí s malebným Tadž Mahál.
Išlo vôbec o Kašmír?
Otázka Kašmíru spôsobila menšiu roztržku už po prvej schôdzke. Indický minister informácií Sušmá Swarádž oznámil, že Kašmír vôbec nebol predmetom rozhovorov. Pakistan, ktorý trvá na tom, že najskôr musí byť vyriešená otázka Kašmíru, až potom sa budú riešiť ostatné záležitosti, sa proti tomu ostro ohradil: Kašmír je hlavnou témou summitu.
Spor zvýšil pochybnosti o tom, do akej miery pristupovali obaja vodcovia vážne ku konkrétnej otázke Kašmíru a do akej miery mal ich summit slúžiť len domácim politickým cieľom. Včerajší posledný deň summitu bol poznačený sporom o formuláciu spoločného záverečného vyhlásenia, pre ktorý sa podpisový cerenoniál hodiny odďaľoval. Predmetom dlhých vyjednávaní bolo každé jedno slovíčko týkajúce sa Kašmíru a obe strany potvrdili, že priepasť medzi nimi v tejto otázke je stále rovnako hlboká. Namiesto rozdieľov však počas celého trojdňového summitu zdôrazňovali srdečnú atmosféru, v ktorej sa odohrával.
Od summitu sa však ťažko dalo čakať viac, ako začiatok „mierového procesu“, ktorý si ešte vyžiada veľa času, veľa ďalších summitov a veľa práce expertných skupín. Pre začiatok Vádžpéjí prijal pozvanie do Pakistanu a obaja lídri sa dohodli na pokračovaní v dialógu. Známkou uvoľnenia je aj prísľub pakistanského lídra, že osobne prešetrí tvrdenia o 54 indických vojnových zajatcoch, ktorých zadržiavanie Pakistan doteraz popieral.
Uvoľnenie?
Indicko-pakistanský summit je vždy udalosťou. V spore štátov, ktoré sporadicky na seba strieľajú cez nedoriešenú hranicu, sa už totiž ako nástroj nátlaku využívali aj jadrové zbrane.
Uvoľnenie vo vzťahu oboch štátov však neznamenalo uvoľnenie v samotnom Kašmíre. Tam boje pokračujú. Počas trojdňového summitu tam prišlo o život 80 ľudí vrátane civilistov. Najviac obetí bolo medzi moslimskými povstalcami. Islamské skupiny bojujúce v Kašmíre dali útokmi na indických vojakov najavo svoj odpor proti summitu. V noci zo soboty na nedeľu dokonca - po prvý raz po šiestich mesiacoch - na seba strieľali cez líniu prímeria aj indickí a pakistanskí vojaci.
Pre Indiu predstavujú najväčší problém práve islamskí povstalci v Kašmíre, z ktorých podpory Naí Dillí obviňuje Pakistan. India žiada od Islamabadu, aby už nepodporoval povstalcov a neprípúšťa zmenu štatútu Kašmíru, ktorý považuje za svoje územie.
Pakistan na druhej strane žiada referendum o Kašmíre a dúfa, že obyvatelia prevažne moslimského štátu Indie sa rozhodnú pre pripojenie k islamskému Pakistanu. „Ja stále hovorím o Kašmíre, vy hovoríte o pohraničnom terorizme,“ povedal Mušarráf v Agre.
Keď pred dvomi rokmi Vádžpéjí vo februári obnovenou autobusovou linkou odcestoval do pakistanského Láhaure na predchádzajúci summit, aby tam podpísal mierové dohody, uvoľnenie netrvalo dlho. V máji toho istého roku prepukli prudké boje na indicko-pakistanskej hranici.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ