Američania sú na tohtoročnom Berlinale s piatimi súťažnými snímkami. Aj tu sú jasne najsilnejšou veľmocou. Americký film bol úvodný a inému americkému filmu zas bude patriť záver. „Kiežby to bol festival v mieri,“ povedala nemecká ministerka kultúry Christina Weissová v oficiálnom úvode. Festivalový palác na chvíľu zvážnel. A potom sa dvetisíc hostí už mohlo nadchýnať nablýskaným muzikálom Chicago a prítomnosťou hviezd. Po červenom koberci prešiel po boku svojej manželky Catherine Zeta-Jonesovej s hlbokým dekoltom aj nečakaný hosť Michael Douglas. Superhviezda Douglas bol však tentoraz v role sprievodcu - do popredia strkal manželku. „Som veľmi, veľmi hrdý na jej prácu,“ povedal. A samozrejme, tesne pri nich bola RENÉE ZELLWEGEROVÁ. Niekoľko hodín predtým odpovedala novinárom na otázky.
Mali ste pred filmom Chicago nejakú skúsenosť s muzikálom?
„Nikdy som profesionálne netancovala ani nespievala, až na opité pospevovanie Bridget Jonesovej. A pravdupovediac, koncepcii Chicago som zo začiatku vôbec nerozumela. Až keď mi režisér Rob Marshall doslova predviedol, ako skvele možno v takejto šou skombinovať fantáziu s realizmom, bola som v pasci.“
Nežijete aj vy uprostred takého istého kultu prominentov, aký sa v Chicagu karikuje? Ako sa vám žije so slávou?
„V mojom živote je to nepohodlný vedľajší úväzok, spojený s vlastným povolaním. Veľmi múdro mi k tomu povedal režisér Mike Nichols: že sláva je ako medúza, človek jej nesmie pozrieť do očí, inak je odpísaný. Ale riziká nesmieme zatláčať, musí nám byť jasné, čo na nás za chrbtom číha. Sláva nie je skutočná, a už vôbec nie vo svete, v ktorom má väčšiu cenu autogram Moniky Lewinskej než Stephena Hawkinga.“
Nikdy nie ste v pokušení správať sa extravagantne ako dámy z Chicaga?
„Akokoľvek som ctižiadostivá, toto nerobím.“
Zdalo sa, že muzikál dávno umrel, a potom sa zjavil Moulin Rouge, a otvoril tomuto žánru dvere, na prekvapenie všetkých. Nebol už najvyšší čas?
„Dúfam, že sa to nestane, aby sa Hollywood dal strhnúť muzikálom, lebo ja som tomu žánru práve prišla na chuť a keď sa nakrúcanie skončilo, mala som abstinenčné príznaky. Bože, hovorila som si, odteraz už zas budem môcť iba hrať! Pre mňa bolo Chicago prvým výstupom tohto druhu, lebo na univerzite som na muzikálovom kurze neprešla ani cez castingy.“
HANNS-GEORG RODEK, Berlín
