Na rozbehovej dráhe (má približne 50 metrov) sa v podstate rozhoduje o víťazstve. Strata desatiny sekundy pri štarte znamená mínus tri desatiny v cieli – pri ideálnej jazde.
Brzdár svoju funkciu uplatní len v cieli. Brzdenie na trati sa trestá vysokou pokutou – každé zaváhanie znamená poškodenie bobov, prípadne zranenie.
Dráhu vidí len pilot. Pred jazdou si ju musí prejsť krok za krokom, úsek po úseku.
Kvalitný dvojbob dnes stojí asi 40 000 eur, štvorbob o osemtisíc viac. Nože k bobom znamenajú ďalších tri- až päťtisíc dolárov navyše.
Slovenská posádka jazdí v boboch talianskej výroby, rada by ich však v blízkej budúcnosti vymenila za kvalitnejšie od nemeckého pretekára Christopha Langena.
Jagnešák, Kresťanko a spol. nemajú vlastnú bobovú dráhu. V lete trénujú na bobových trenažéroch v športových halách, v zime sa snažia dostať do Rakúska a Nemecka. Takýchto tréningov však absolvujú málo, lebo dráhy sa zaľadňujú tesne pred súťažou. Výhodné podmienky sú na dráhe v nórskom Lillehammeri, tá je však veľmi vzdialená – najmä finančne.
