Raketoplán posunul Američanov najmä po technologickej stránke na čelo vesmírneho výskumu. Ruský kozmický program, trpiaci už desaťročie nedostatkom financií, sa zmohol len na chabú odpoveď v podobe Burana, pokusu o napodobeninu raketoplánu. Rusi sa však rýchlo vrátili späť k osvedčeným metódam – vystreliť raketu, na špičke ktorej je pripevnený buď užitočný náklad, alebo vesmírny modul s ľudskou posádkou.
Ako sa však ukazuje, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Náklady na prevádzku komfortného a pokročilejšieho raketoplánu sú neúmerne vysoké, kým nepohodlný Sojuz, najčastejšie používaná nosná raketa, je praktický, spoľahlivý a lacný. Odlišný prístup k nákladom na kozmický výskum možno ukázať na jedinom príklade. Krátko po začiatku letov do vesmíru sa ukázalo, že kozmonauti nemajú čím písať – plniace ani guľôčkové pero v stave beztiaže nefunguje, atrament sa jednoducho nemá ako dostať do špičky pera. Američania vynaložili stovky tisíc dolárov na vývoj pera, ktoré funguje aj na obežnej dráhe okolo Zeme. Rusi to vyriešili jednoduchšie – používajú ceruzky.
Premrštené náklady a zložitá starostlivosť o špičkovú technológiu Američanom značne vyciciavajú rozpočet na vesmírny program. Hoci sa každoročne dvíha, na novú generáciu raketoplánov peniaze nezostávajú. Vesmírna flotila je dnes už zrejme prestarnutejšia, ako sa čakalo, a po katastrofe Columbie sa ukázalo, že v prípade potreby sa Američania nemajú ako dostať na obežnú dráhu. Otázka teda znie – ako ďalej?
