A hlavne, aby mi nedávali posmrtné meno, ktoré budhisti dostávajú po smrti. V japončine tomu hovoríme „kai myou“. Nové meno sa odvodí od pozemského, dôležitú úlohu zohráva napríklad vaša práca, poslanie. Je okolo toho celá veda a, najmä, nie je to zadarmo!
Len čo vám v Japonsku umrie príbuzný, rodina zavolá kňaza a začne sa vyjednávanie: „Koľko stojí kai myou?“ sú zvedaví pozostalí. „Závisí od vás, na čo sa cítite,“ znie odpoveď. „Koľko platia iné rodiny?“ zisťujú, chcú mať prehľad. „Niektorí platia 200-tisíc jenov, iní 500-tisíc, ale aj milión jenov (čo je asi 350-tisíc korún).“ Tak, a teraz sa stačí rozhodnúť.
Okrem mena treba, prirodzene, objednať a zaplatiť aj pohreb. V Japonsku sa hovorí, že aj nebo závisí od toho, koľko máte. Za dva milióny jenov je však už veľmi pravdepodobné…
Japonskí budhisti veria, že keď človek zomrie, putuje na druhý svet sedem dní. Počas nich treba prebrodiť rieku deliacu dva svety. Až keď sa to podarí, bude človeku súdené nebo alebo peklo. Na púti sa však môže všeličo stať, preto sú pozostalí ochotní zaplatiť za nebo pre blízkeho čokoľvek, neraz dať celý majetok. Zdá sa vám, že je to hlúposť? Áno, keď uvažujem o sebe, viem, že je to nezmysel. Ale ak sa to týka člena rodiny, nik nezaváha. Máme o neho jednoducho strach. Pre istotu dávame zosnulému na cestu do truhly i peniaze. No a strach, viera a smútok sú pre niekoho dobrým biznisom.
Autor: MASAHIKO
