Veronike sa podarilo opustiť moonovcov pred piatimi rokmi, no pre istotu ostáva stále v anonymite. „Nie je to nič iné ako multi-level marketing. Dlho mi trvalo, kým som zistila, že každý nový člen získava ďalších troch, aby tak dospieval k dokonalosti a splnil si povinnosť voči Bohu,“ hovorí. Ako učiteľské dieťa sa Veronika s náboženstvom príliš nestretávala. Do Bratislavy prišla v osemnástich a s kamarátkou bývala v podnájme. Tá sa jedného dňa rozhodla odísť. Vraj medzi fantastických ľudí. V práci dala výpoveď a upísala sa moonovcom. Jej členovia mali prenajatý byt na okrajovom sídlisku v Bratislave. Spávali v spacákoch na karimatkách, striedali sa v kúpeľni podľa časového harmonogramu. Často nebolo toho, kto by navaril večeru. Pracovali na plný úväzok pre sektu a dostávali na mesiac päťsto korún. Veronika síce z pôvodného zamestnania neodišla, no bola na tých fantastických ľudí zvedavá a začala medzi nich chodiť.