Nie všetky sekty a kulty sú autentické. Mnohé z nich na vede či náboženstve iba parazitujú. „Pútajú záujem duchovne vyprahnutých ľudí, ktorí nemajú potrebné vedomosti, aby mohli ich lákavé, ale prázdne sľuby prehliadnuť,“ hovorí Mgr. BORIS RAKOVSKÝ z Centra pre štúdium siekt pri Ekumenickej rade cirkví v SR.Aký je dnešný pohľad na sektu?

„Mení sa tak, ako rôzne zvyklosti, predsudky, verejná mienka. Pred sto rokmi by nebolo mysliteľné, aby každý tretí Slovák či Poliak veril v reinkarnáciu, dnes výskumy potvrdzujú, že to tak je. Veľkú rolu v tom, samozrejme, zohrávajú aj médiá ako internet, televízia, ale aj literatúra, ktorú zvykneme označovať pod logom New Age.“

V čom sú sekty príťažlivejšie oproti klasickým cirkvám?

„Najmä v tom, že môžu pohotovo reagovať na ‘znamenia doby‘ a prehodnocovať svoje myšlienky, dokonca prispôsobovať svoje základné doktríny momentálnemu ‘dopytu‘ verejnosti. Napríklad ak nejaký apokalyptický kult predpovedá termín konca sveta, a on, samozrejme, v ten deň nenastane, lídri svojim stúpencom povedia, že na vine nie je zlá predpoveď, ale ich viera, pre ktorú Boh túto očakávanú udalosť oddialil. Keď začali ľudia lietať do kozmu, začali vznikať i mnohé ufo-kulty. Keď sa začalo hovoriť o mnohých ekologických problémoch, bola to zase parketa pre zelené, environmentálne eko-kulty. Mnohé alternatívne zoskupenia vznikajú aj pod vplyvom ezoteriky, alternatívnej medicíny, psychológie.“

Ako a prečo ľudia vôbec do siekt vstupujú?

„Techniky ich manipulácie sú často nepozorovateľné. Človek, ktorý do sekty vstupuje, nemá pocit, že by na ňom bolo páchané násilie, práve naopak, podvedome si buduje veľmi silné emotívne väzby na danú skupinu a má pocit, že našiel drahocennú perlu. Na autoritu, guru, sa veľmi skoro začína pozerať ako na Boha alebo minimálne ako na Bohom vyvoleného. Sekta sa mu stáva akousi náhradnou rodinou, synonymom istoty a teritóriom, ktoré mu dáva odpovede na jeho existenčné otázky.“

Čo je zlé na tom, keď človek žije celý život v ilúzii a napĺňa ho to pocitom šťastia?

„Žiaľ, nie vždy to má taký idylický koniec, aký sa na začiatku črtá. Okrem toho, že človek prestáva samostatne myslieť, konať či slobodne sa rozhodovať, prichádza i o svoju dôstojnosť a robí veci, z ktorých by mal predtým zábrany. Keďže účel svätí prostriedky, získava peniaze pre guru, ktorý si v nejednom prípade užíva nepredstaviteľný prepych a neobmedzenú úctu svojich členov, a to i tým, že pašuje drogy, organizuje prostitúciu či rôznu inú kriminálnu činnosť. Členovia menej radikálnych siekt na verejnosti pýtajú od ľudí peniaze na rôzne vymyslené dobročinné akcie. V skutočnosti sú to nekontrolovateľné a nezdanené príjmy, z ktorých sekta žije.“

Čo spôsobuje, že človek podľahne manipulácii?

„Dnes sú postupy manipulácie prepracované nielen v sektách. Platí to i v politike, reklame, médiách. Aby ste mohli s niekým úspešne manipulovať, musíte zmeniť jeho identitu, vytvoriť v ňom závislosť buď od osoby, alebo od ideológie, ponúknuť mu víziu, pre ktorú bude schopný všetko obetovať. Napríklad človek prestane jesť mäso, prijme indické meno, začne sa po indicky obliekať, používať pre sektu špecifický slovník. Tým sa odlíši od okolitého sveta, a o to vlastne ide. Aby bol iný. Potom je už iba krôčik k tomu, aby sa stal ‘vyvoleným‘, ale tým je, samozrejme, iba dovtedy, kým je v sekte.“

Aký účinok má takýto zásah do intímneho života a do vzťahov?

„Zrazu niekto iný rozhoduje o veciach, ktoré spadajú len do vašej kompetencie. Emócie sa v kulte považujú za slabošské a sústreďujú sa iba na guru, bez ktorého priazne nemôžete konať žiaden duchovný pokrok. V partnerskom zväzku sa začnú sektári odsudzovať, čo v nejednom prípade vedie k frustrácii, napätiam, hádkam až k rozpadu. Keď sa napríklad sexuálny život berie ako prostriedok k dosiahnutiu zmeneného stavu vedomia, v ktorom človek zažíva transcendentálne spojenie s božstvom, môže to mať nedozierne psychické následky. Alebo naopak, keď sa neprirodzene potláča alebo obmedzuje iba na plodenie detí, navyše mu predchádzajú dlhé náboženské rituály, začne sa považovať za záťaž.“

Ako je to s deťmi členov takýchto komunít?

„Práve deti týmito nezdravými vzťahmi najviac trpia a oproti iným deťom sú citovo ochudobnené. Väzby medzi rodičmi a deťmi sa strácajú, deti sa stávajú majetkom komunity, ktorá ich vychováva iba vo svojom špecifickom svete. V normálnom prostredí majú problémy s adaptáciou a často bývajú diskriminované.“

Je možný opačný postup – sekta si nevyberie vás, ale vy ju?

„Stretnutie so sektou je niečo iné ako rozhodovanie sa pre značku auta alebo farbu koberca. Ak sa pýtate člena nejakého kultu, prečo si ho vybral ako svoju životnú cestu, dôvody sú často veľmi iracionálne. Navyše, ak sa s prostredím kultu oboznamuje v prvotnej fáze náboru, je pohltený množstvom nových informácií a zaplavený emóciami, ktoré nestačí v sebe vyhodnotiť, spracovať a často im podľahne. Ak prežíva nejakú nepríjemnú životnú zmenu, je veľmi zraniteľný a náchylný riešiť svoje problémy tým, že bremeno, ktoré na neho spadlo, prenesie na niekoho iného – na guru.“

Stále viac sa objavujú združenia, ktoré nás presviedčajú o netušených schopnostiach v duchu rôznych náuk. Môžu byť nebezpečné?

„Kombinácia takzvaných vedeckých metód so starobylými tajnými náukami je v súčasnosti lákavým spôsobom na nadviazanie kontaktu. Problém však je, že ich ‘objavili‘ a praktizujú rôzne šarlatánske skupiny, ktoré iba zneužívajú vedu či náboženstvo, čím môžu ohroziť zdravie a psychiku tých, ktorí im v očarení a prehnanej dôverčivosti naletia.“

Vraví sa, že dobrý sektár je ten, kto vie manipulovať sám so sebou. Čo to znamená?

„Žiadny sektár si neprizná, že je od niečoho závislý. Je to podobné ako u narkomana. A pretože závislý je, vytvorí si v sebe silný obranný mechanizmus, ktorý odmietne akúkoľvek kritiku sekty či jeho milovaného guru. Mnohokrát sa už takýto človek nepýta na obsah myšlienky, o ktorej sa diskutuje, ale na jeho zdroj: povedal to guru, alebo nepovedal? Ak povedal, tak je všetko v poriadku a niet o čom ďalej diskutovať.“

Dá sa byť voči takýmto vplyvom imúnnym, alebo ich aspoň brať s mierou?

„Dá. Veľa závisí od zázemia v rodine, od medziľudských vzťahov, stability a poznaní našej viery. Menej náchylnejší sú tí, ktorých život nie je zmietaný zo strany na stranu a majú pevné korene. Nepodliehajú rôznym falošným víziám a neženú sa za niečím, čo sa zdá ako zlato a v skutočnosti je to blato.“

EVA ANDREJČÁKOVÁ

FOTO SME – PAVOL FUNTÁL