ich som sa opil z prvého piva.“
Peter nikdy nenašiel spoločnú reč s matkou. Dávala mu rady, on ich nechcel počúvať. V košeli rebela uprednostňoval kamarátov. Fajčil heroín, potom prešiel na ihlu. Z práce ho vyhodili a išlo to s ním dole vodou. Nové zamestnanie si nehľadal. Rodinné väzby ho nezaujímali.
„Staral som sa iba o to, ako si zohnať drogu a prežiť deň. Kradol som v obchode, kde som kedysi pracoval, robil som podvody. Dílerom som zaobstarával alkohol, cigarety a kozmetiku,“ znejú jeho slová pod obrázkom Panny Márie.
Ozývali sa aj výčitky svedomia. Prišli aj pokusy liečiť sa, no stroskotali. Fyzická kríza bola znesiteľná, ale psychická naozaj bolela. Život mu znepríjemňovali depresie. Mamina sestra mu vybavila pobyt v resocializačnom zariadení v Cabaji-Čápore. „Som rád, že som tu,“ hovorí pri kachliach, z ktorých sála príjemné teplo. „Bolo ťažké naučiť sa hovoriť v komunite pravdu.“ Peter chodí s ostatnými do kostola. (bej)
