Bolo ťažké naučiť sa hovoriť v komunite pravdu. FOTO - AUTORKA
pre narkomanov a alkoholikov Triezvy život. Starý dom na tento účel venovala cirkev v osade Pereš v Cabaji-Čápore, desať kilometrov od Nitry. Kopíruje komunity hnutia Cenacolo v Taliansku, kde závislému pomáha viera.
„Náš vnútorný poriadok predpokladá účasť na bohoslužbách. Viem, že väčšina z klientov sú neveriaci. Kto však s touto podmienkou nesúhlasí, musí si nájsť iné zariadenie. Máme duchovný program dvanástich krokov anonymných alkoholikov a narkomanov. Iba v prvom bode je spomenutá droga. Stojí v ňom: priznali sme si svoju bezmocnosť nad alkoholom a drogami, naše životy sa stali neovládateľnými. Ostatné kroky hovoria o viere vo vyššiu silu. Keď závislí brali drogy, hľadali vyšší princíp, ktorý im chýbal. Prázdno po odopretej droge treba vyplniť. Preto kostol a preto bohoslužby,“ vysvetľuje Blisca.
Súčasní piati klienti, z ktorých najmladší má osemnásť rokov a najstarší tridsaťtri, sa pred každým jedlom prežehnávajú a modlia. „Cítim také chvenie, keď som v kostole,“ píše vo svojom denníku jeden z nich. V jednej miestnosti majú oltár s Ježišom na kríži a sochou Panny Márie. Na stene každej izby visí svätý obrázok.
Deň má presný režim. Každý vie, kedy je budíček, rajóny, obed. Sami si varia, starajú sa o zvieratá, odskočia si do vlastnoručne vybudovanej posilňovne. Hodina pravdy odbije v komunitách. Hovoria v nich pred ostatnými o vlastných skúsenostiach, názoroch a zážitkoch. Nesmie sa kritizovať, teoretizovať či radiť.
Zábrany hovoriť o sebe padli. „Tu sme si všetci rovní,“ tvrdia závislí. Blisca im kladie na srdce, že musia dodržiavať termíny. Omeškať sa čo len o dve minúty je pre človeka, ktorý sa chce zmeniť, veľa.
