Po takmer nezjazdenej strmej ceste sa trmácal povoz ťahaný šiestimi koňmi. Slnko od rána spaľovalo krajinu a kone len s námahou povoz ťahali. A tak všetci cestujúci vystúpili: ženy, starci, ba aj kňaz. Kone sa veľmi namáhali a vyzerali, že sú už na konci so silami.
Naraz sa ku koňom priblížila mucha a svojím bzučaním povzbudzuje kone do rýchlejšieho pohybu. Bodá jedného, potom druhého, len aby ich popohnala. Potom si sadne na nos kočišovi a vyzerá to, že ona krúti kolesami, len vďaka nej všetko napreduje.
Poletuje sem i ta, akoby si veliteľ svoje vojská obhliadal, keď sa na rozhodný boj pripravuje.
Tak to všetko musí mucha zariadiť, zdá sa, že nikto by nepomohol koču ani koňom. Kňaz využíva chvíľu voľna a číta si z modlitebnej knižky. Žena idúca za ním si veselo spieva, akoby všetko chcela spevom vyriešiť. Mucha má však iný zámer - stvára ďalšie divy.
Po nesmiernej námahe povoz zdolal kopec. Vtedy sa mucha ozvala:
"Nuž, oddýchnime si. Bola to riadna drina, dostať vás všetkých sem, až na rovnú cestu." Pozrela na ukonané kone a vraví im: "Koníky vrané, zaplaťte mi za moju prácu!"
Poučenie: Snaživých, čo sú zbytoční a len sa do všetkého pletú, treba včas odohnať.
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
