Karolína Benöczová v košickej krytej plavárni.
FOTO TASR - SVÄTOPLUK PÍSECKÝ
Údery lakťom do ľadvín, modriny na tele, ťažká orientácia i bolestivé vyhýbanie sa medúzam, schopných človeka bolestivo popŕhliť. Aj také podoby má súčasné diaľkové plávanie. Štart ženskej súťaže na 5 km na ostatných MS v austrálskom Perthe pred tromi rokmi bol podľa organizátorov pre veľkú melu v prvých metroch doslova brutálny. „Ak ste rany nedávali, určite ste nejaké inkasovali,“ napísal po šampionáte po disciplíne, ktorú napokon vyhrala Američanka Erica Rosová, časopis World of Swimming.
Slovenské reprezentantky 20-ročná vysokoškoláčka Karolína Benöczová (ŠKP Košice, nar. 29. 1. 1981) a 16-ročná študentka športového gymnázia v Trnave Katarína Kuníková (STU Trnava, 31. 7. 1965) sa o tom presvedčia na vlastnej koži. Obe mladé diaľkové plavkyne zažijú na MS v Japonsku premiéru. Limit na úrovni 16. miesta z posledného svetového šampionátu zaplávali v bazéne, o to ťažšia úloha presadiť sa ich vo Fukuoke čaká.
„Nebude to žiadna sranda. Snažím sa ich na to psychicky pripraviť a najmä Kuníková sa javí ako veľká harcovníčka. Benöczová zas má skúsenosti, veď štartovala už na ME v Helsinkách (skončila predposledná) a má za sebou aj preteky v Španielsku. Takže s otvorenou vodou nejaké skúsenosti majú, i keď ma mrzí, že veľká zima pred dvoma týždňami neumožnila trénovať na jazerách v okolí Košíc,“ informoval nás reprezentačný tréner diaľkových plavcov Július Samuelis, ktorý striktne odmietol označenie tohto športu ako okrajového.
Kedže obe nominované pretekárky sú ešte mladé, v zátoke Momočihama poplávu len 5 km trať. Na rozdiel od súťaží na 10, resp. 25 km na nej nemajú plavci k dispozícii sprievodnú loď, do cieľa ich smerujú bóje. „Navyše pravidlá na päťke umožňujú aj sa na niekoho zavesiť, čo na dlhých tratiach možné nie je. Tam musí byť dvojmetrový odstup medzi jednotlivými pretekármi. Najideálnejším spôsobom orientácie však zostáva dvadsať záberov pod vodou a potom pohľadom skontrolovať bójku. Samozrejme, len za pomoci okuliarov. Na tie si treba v prvých metroch trate dávať pozor, aby vám ich nestrhli.“
J. Samuelis verí, že je v silách dievčat skončiť niekde v strede poľa. Čas však odhadnúť nedokáže. „Mal by sa pohybovať okolo hodiny, záleží na tom, aký bude vietor a ako im sadne voda. O kondíciu však strach nemám. Veď v posledných dňoch prípravy v košickej krytej plavárni obe plávali v priemere 11 - 12 km denne.“
