Sedel raz havran na konári vysokého stromu a v zobáku držal hodný kus syra. Jeho lahodná vôňa prilákala k stromu starého lišiaka. Keď zbadal, že havran sedí privysoko, aby sa ho mohol zmocniť, zastal pod stromom.
"Dobrý deň ti želám, kráľ havranov! Dnes si výnimočne pekný. Tvoj vzhľad ma priam očaril. A ak máš aj hlas taký nádherný, si najvznešenejším vtákom v tomto lese!"
Polichotený toľkými poklonami chcel hneď a zaraz lišiakovi dokázať, že nielen jeho šaty, ale aj hlas je hodný kráľovského titulu.
Otvoril hneď dosširoka zobák a syr mu z neho vypadol. Kým stihol niečo zakrákať, lišiak už držal syr v papuli a havranovi hovorí:
"Vďaka za ten syr a vedz, že každý lichotník žije na účet svojich poslucháčov. Toto poučenie je vzácnejšie ako tvoj syr."
Zahanbený havran si v duchu prisahal, že na lichôtky si odteraz dá dobrý pozor.
Poučenie: Ten, kto druhého príliš vychvaľuje, zväčša nemá úprimné úmysly.
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
