míľnikov svojej histórie Veľkú francúzsku revolúciu, ktorá okrem monarchie zmietla aj náboženstvo a Bohu vymedzila miesto len v chrámoch.
Európa v očakávaní svojho rozšírenia, konfrontovaná americkým hodnotovým systémom, začína prehodnocovať aj svoj vzťah k Bohu a náboženstvu. Výzvou na spustenie tohto procesu je pripravovaná európska ústava. Časť členov Konventu o budúcnosti Európy totiž navrhuje, aby preambula ústavy obsahovala aj zmienku o Bohu a náboženských hodnotách. Preambula má hovoriť aj to, že neveriaci Európania majú univerzálne hodnoty, ktoré pramenia z iných, nie „božích“ zdrojov.
Proti tejto formulácii predovšetkým konzervatívnych členov Konventu sa však vytvorila opozícia medzi liberálmi a rôznymi nátlakovými skupinami. Tí považujú akúkoľvek zmienku o Bohu a náboženstve v ústave za znepokojujúcu. Keith Wood, riaditeľ Národnej sekulárnej spoločnosti, si myslí, že takáto fomulácia „by posilnila vplyv cirkvi na vnútorný chod únie“.
Bruselskí analytici sú presvedčení, že otázka vzťahu náboženstva a únie sa stane rovnako komplikovanou ako debata o dvoch prezidentoch či o federalistickom alebo národnoštátnom usporiadaní Európy. Debatu ovplyvňujú dva významné faktory - rozdielne postoje štátu k cirkvi v členských štátoch a početná moslimská komunita v niektorých z nich. Vzťah medzi štátom a cirkvou variuje od totálnej odluky vo Francúzsku, po uplatňovanie vplyvu cirkvi na štát v Španielsku, Taliansku či Rakúsku až po existenciu štátnej anglikánskej cirkvi vo Veľkej Británii.
Aj keď návrh preambuly hovorí o Bohu a náboženstve všeobecne, je jasné, že sa hovorí o kresťanstve. V Európe však žije niekoľko miliónov moslimov, navyše do spoločenstva sa usilovne tlačí moslimské Turecko.
To, či bude európska ústava obsahovať slovo Boh, sa dozvieme o niekoľko mesiacov. Spoločenstvo, ktoré tvrdí, že nie je len ekonomickým záujmovým združením, by to mohlo dokázať aj svojím základným dokumentom.
JANA MIKUŠOVÁ
