„Nebudú robiť nič, čo by nemali nacvičené. Možno by som pochyboval v prípade bojovej jednotky - od roku 1944 nebojovali, neviem. Našim verím,“ hovorí šéf jednotky, ktorá má ísť do zálivu. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Slovenskí vojaci nebudú v Perzskom zálive pôsobiť pred útočiacimi jednotkamiNárodná rada bude dnes rozhodovať, či Slovensko vyšle svoju jednotku radiačnej, chemickej a biologickej ochrany do Perzského zálivu. Na účasť v ozbrojenom konflikte sa jednotka už niekoľko mesiacov pripravuje s práporom okamžitej reakcie v Martine. Niekoľko dní bude ešte cvičiť na juhu Slovenska.
Presné informácie o počte, zložení a dátume odchodu jednotky armáda nezverejňuje. Ak bude parlament súhlasiť, kontingent približne 75 profesionálnych vojakov s vlastnou technikou a výzbrojou sa presunie na miesta možného konfliktu hneď, ako to bude potrebné.
Veliteľ jednotke verí
Veliteľ martinského práporu Štefan Faix si nedovolil odhadnúť, kedy a či vôbec sa dostane jednotka do miesta možného irackého konfliktu. „Mne je to v podstate jedno. Buď parlament jednotku vyšle, alebo nie. Nič z výcviku nevyjde nazmar,“ hovorí skúsený profesionál Faix.
Napriek tomu si myslí, že Slovensko by vyslaním jednotky dalo jasný signál, že je aj v budúcnosti ochotné brať nielen výhody, ale aj povinnosti vyplývajúce z členstva v NATO. „Nemôžeme ako pštrosi pchať hlavu do piesku pred problémami, to by sa nám nemuselo vyplatiť.“
Jednotka podľa informácií SME nebude určená na radiačný a chemický prieskum pred prvým sledom útočiacich jednotiek. Faix je ale presvedčený, že všetci muži sú pripravení tak, že by obstáli aj v skutočnej vojnovej akcii. „Nebudú robiť nič, čo by nemali nacvičené.“
Slabšie miesto
Slovenská jednotka bude mať i prototyp nového prístroja na diaľkovú detekciu chemických látok, ktorý vyvinuli vo Výskumno-technickom ústave v Liptovskom Mikuláši. Systém dokáže do pol minúty zistiť výskyt otravných látok vo vzdialenosti troch kilometrov, v ideálnom prípade aj na dvojnásobnú vzdialenosť. Podľa Faixa jednotka má vyškolených vojakov na prácu s novým prístrojom.
„Je to síce iba prototyp, ale niekedy je to lepšie ako sériovo vyrábaný prístroj,“ tvrdí veliteľ práporu. O systém už prejavili záujem aj niektoré armády členských štátov NATO.
Obavy niektorých vojenských profesionálov však skôr smerujú k biologickej ochrane, na ktorú slovenská armáda vraj nie je dostatočne technicky vybavená. Faix potvrdil, že táto časť teoreticky môže byť slabším miestom.
Milujeme riziko
Všetci členovia sa podrobujú náročnej psychologickej príprave, aby zvládli extrémne situácie počas konfliktu. „Počas skutočného boja sú vojaci pod tlakom enormnej psychickej záťaže. Presne sa to nedá odhadnúť nikdy. Niekedy tí, čo sa javia najodvážnejší, zlyhajú a naopak,“ hovorí po skúsenostiach veliteľ Faix.
„Človek miluje riziko, je to pre neho prirodzené. Pôvodne bol lovec a buď niečo porazil, alebo to porazilo jeho. Prečo si myslíte, že ľudia vyhľadávajú adrenalínové športy, skáču na lane z výšky, jazdia na rýchlych autách, lezú na skaly? Lebo je to v nás, milujeme riziko,“ zdôvodňuje veliteľ, čo vojakov vedie k účasti na nebezpečných vojnových misiách.
O peniazoch Faix veľmi nechcel hovoriť. Minister obrany Ivan Šimko sa podľa informácií SME snaží vyboxovať čo najvyššie odmeny pre vojakov a presná suma za misiu v zálive zatiaľ nie je známa.
Všetkých 75 členov jednotky sa prihlásilo dobrovoľne a armáda má aj dostatok náhradníkov.
DANIEL VRAŽDA
