Britský spisovateľ Julian Barnes vydal roku 1984 román Flaubertov papagáj. Francúzi mu zaňho bleskovo udelili Prix Médicis za najlepšiu zahraničnú knihu. Pochopili, že si musia uctiť Angličana, ktorý sa vyberie po Flaubertových stopách do Paríža a do Rouenu, k egyptským pyramídam a káhirským kúpeľom. Jeho Flaubert sa tak zmenil z mŕtveho klasika na človeka, čo cestoval a písal knihy. „Tento spôsob, ako sa priblížiť k autorovi, o ktorom sa už zdá, že zmizol v tieni vlastnej alebo prinajmenšom Sartrovej monumentality, táto omladzovacia kúra, nepriviedla Juliana Barnesa k dômyselnej konštrukcii z úlomkov a čriepkov, akou sa tušuje neschopnosť vybudovať príbeh,“ napísali v Le Monde. „Záhadnosť je ľahká, jasnosť je najťažšia,“ tvrdí Barnes.
Čo je jasné o Julianovi Barnesovi? Je ženatý, a to tak šťastne, že svojej žene Pat venuje každú z mnohých svojich kníh. Aj Históriu sveta v 10 a pol kapitolách (Slovenský spisovateľ, 1994), Flaubertův papoušek (Mladá Fronta, 1996) a Jak to vlastně bylo? (Volvox Globator, 1999) a teraz najnovšie v preklade Pavla Lukáča Keď ma ešte nepoznala (Drewo a srd).
V jednom z rozhovorov povedal, že najhoršie, čo by sa mu v živote mohlo stať, by bol rozchod s ňou. No vo svojich knihách píše takéto vety: „Stará láska je hrdzavý pancier, ktorý stráži pomník: tu sa kedysi čosi oslobodilo. Stará láska je rad plážových chatiek v novembri.“ Barnesa sa raz opýtali: Robíte zo svojich pochybností metafory, a tak ich prekonávate? „Možno,“ odpovedal.
Keď ma ešte nepoznala je veľký román o žiarlivosti, príbeh jemne punktičkárskeho profesora, ktorého exmanželka poprosí, aby zašiel s ich spoločnou dcérou v sobotu do jedného londýnskeho kina, kde premietajú napínavé filmy. Uvidí tam však obscénnosti, a v nich svoju terajšiu ženu. Kedysi občas hrala v takýchto filmoch, aby si trocha zarobila.
Profesor sa začne prepadať do pravého pekla retrospektívnej žiarlivosti, ktorá spustoší veľkú lásku a nechá ju skončiť v krvavom opojení.
Čitateľ, ešte rozosmiaty, zatvorí knihu v šoku. A hneď aj siahne po ďalšom jeho texte. Odkiaľ sa berie takáto všeobecná posadnutosť Julianom Barnesom? Čím je po celom svete taký úspešný? Julian Barnes tvrdí: „Nikto dnes nevie, a ani nesmie písať tak ako v blaženom devätnástom storočí. Hollywood nerozpráva príbehy, len ukazuje farebné leporelá, Harrison Ford nie je schopný naozaj zahrať postavu, ale aj Nový román so svojou tézou, že postavy neexistujú, viedol len do slepej uličky. Bodka. Výkričník.“