Talianska tlač priniesla informáciu, že horúcim kandidátom na post šéfa aliancie je taliansky minister obrany Antonio Martino.
Podľa novín Il Giornale bola reakcia Washingtonu na jeho možnú kandidatúru pozitívna. Objavili sa tiež informácie, že americký prezident George W. Bush rokoval o Martinovej kandidatúre počas schôdzky s talianskym premiérom Silviom Berlusconim na konci januára v Bielom dome.
Záujem Talianska potvrdil taliansky minister pre európske záležitosti Rocco Buttiglione. "Mať Taliana na čele NATO by bolo veľkým uznaním pre Taliansko a jeho oddanosť aliancii," cituje ministrove slová bruselský internetový magazín EU Observer. Samotný Martino, vyštudovaný ekonóm, ktorý je ministrom obrany od roku 2001, informácie o svojej kandidatúre zatiaľ nekomentoval.
Terajší šéf NATO Robertson oznámil 22. januára, že nemá záujem o ďalší rok vo funkcii a že v decembri, po vypršaní štvorročného mandátu odíde z aliancie. Nominácie na uvoľnený post nebudú oficiálne známe skôr ako na jeseň, už na júnovej schôdzke v Madride by sa však kandidátmi mali zaoberať ministri zahraničia členských krajín NATO.
Po Robertsonovom oznámení sa uvažovalo o tom, že by ďalším generálnym tajomníkom mohol byť poľský prezident Aleksander Kwasniewski, ten však kandidatúru odmietol, pretože jeho prezidentský mandát trvá až do roku 2005.
Do úvahy neprichádza kandidát z USA a Kanady, pretože miesto politického šéfa NATO patrí tradične Európanovi. Francúz to nebude preto, lebo Paríž nie je členom vojenskej štruktúry NATO. Briti nemajú šancu kvôli Robertsonovi, Španieli kvôli predchádzajúcemu tajomníkovi Javierovi Solanovi.
Podľa zdrojov NATO nemôže byť novým šéfom Nemec pre odmietavý postoj Berlína voči vojne v Iraku, ani nikto z malých členských krajín ako Island, či Luxembursko. Česi a Maďari toto kreslo tiež zrejme nezískajú, pretože nemajú jasného kandidáta a príliš sa im nedarí po vojenskej stránke.
Najhlasnejšie sa hovorí o Robertsonovom nástupcovi z Nórska, Dánska alebo Holandska. V sídle NATO už zazneli mená nórskeho ministra zahraničia Jana Petersena a ministerky obrany Kristin Krohnovej Davoldovej, bývalého dánskeho premiéra Poula Nyrupa Rasmussena, holandského expremiéra Wima Koka i bývalého šéfa portugalskej vlády Antonia Guterresa.
(spravodajca TASR Robert Sermek) pel
