„Nahromadilo sa nám tu trinásť plných vlakov,“ sťažuje si Ľuboš Čonka, šéf odboru primárnej distribúcie v Slovnafte, a ukazuje na plnú nákladnú stanicu pod sebou. „Ráno by ich tu mohlo byť tak 16–17. V priebehu utorka končíme s prázdnymi cisternovými vagónmi.“
Život v najväčšej slovenskej rafinérii vyzeral včera na prvý pohľad normálne. Pred areálom fabriky čakali ľudia na autobus, parkoviská boli plné, na vrátnici bolo rušno. „Výroba beží. Ropa nám tečie cez potrubie stále. Problém je, ako dostaneme produkty k odberateľom,“ vysvetľuje hovorca podniku Ľubomír Žitňan.
Železnicou dodáva Slovnaft dve tretiny svojej produkcie, čiže ročne takmer dva a pol milióna ton výrobkov. V nevypravených vlakoch včera ležalo okolo trinásťtisíc ton benzínu, nafty a olejov. Každý vlak vezie zhruba tisíc ton výrobkov rafinérie. Vlaky smerujú k odberateľom do Rakúska, Maďarska, Poľska a Nemecka. „Vývoz do Česka držíme produktovodom,“ hovorí Čonka.
Fabrika sa pripravuje na krízové riešenia. Slovnaft môže naftu pustiť do bratislavského prístavu potrubím a tam naplniť riečne tankery. Dokázali by tak vyviezť aspoň naftu, ale iba do Rakúska a Nemecka. Aj keď sa štrajk železničiarov skončí, distribučné oddelenie fabriky sa bude do normálu dostávať ešte dva týždne.
„Teraz nám ide o to, ako udržať rafinériu v chode čo najdlhšie. Preto sme znížili primárne spracovanie ropy,“ povedal hovorca Žitňan. Úplnému odstaveniu strojov sa chce podnik vyhnúť za každú cenu. Zásobovanie čerpacích staníc nie je ohrozené. Slovnaft ich totiž zásobuje kamiónmi.
