Frankfurt nad Mohanom 3. februára (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) pripravuje štúdiu o mechanizme výmenných kurzov (známeho aj ako ERM II), podľa ktorého sa musia meny budúcich členských krajín eurozóny pohybovať voči euru v intervale do 15 % okolo stredového kurzu počas dvoch rokov, ak sa chcú stať súčasťou eurozóny.
Táto štúdia koliduje s narastajúcimi obavami, že krajiny strednej a východnej Európy (KSVE) môžu priťahovať útok špekulačného kapitálu na svoje meny.
KSVE, vstupujúce do EÚ v roku 2004 - predovšetkým Poľsko a Česká republika, ale aj Slovensko - zaznamenali prudké posilňovanie svojich mien. Maďarsko už muselo čeliť jednému špekulatívnemu útoku. Tieto meny môžu tak rýchlo, ako posilnili, zároveň aj oslabiť, ak na trhu prevládnu obavy, že vlády nesplnia požiadavky na deficit štátneho rozpočtu a teda sa nekvalifikujú do monetárnej únie.
"Boli by sme radi, keby ERM II bol zrušený," tvrdí poradca guvernéra Českej národnej banky Tomáš Holub. Aj keď Česká republika zaviedla pre korunu tzv. floating, teda voľné obchodovanie so svojou menou, a neplánuje aplikovať ERM okamžite, obáva sa špekulatívnych útokov.
Štúdia ECB hovorí o možných technických problémoch zavedenia ERM II, ktorý bol prvýkrát zavedený v roku 1979 pre západoeurópske krajiny a nemusí byť teda vhodný pre ekonomiky KSVE. Na druhej strane je vzhľadom na súčasné politické reálie veľmi nepravdepodobné, že by nastali nejaké dôležité zmeny v systéme ERM, myslia si zástupcovia európskych centrálnych bánk.
ERM je akoby čakáreň, kde ašpiranti na členstvo v menovej únii dokazujú správnosť svojich hospodárskych, hlavne rozpočtových politík a snažia sa presvedčiť trhy, aby obchodovali ich meny počas dvoch rokov v pásme do 15 %, kým nebudú pevne zomknuté do jednotnej meny.
Ak mena začne atakovať hornú alebo dolnú hranicu povoleného intervalu, národná centrálna banka so súhlasom ECB intervenuje na devízových trhoch. V teórii to znie síce rozumne, devízové trhy sú však len veľmi ťažko predvídateľné a pomerne často testujú meny a ochotu vlád obraňovať ich. To sa stalo napríklad v roku 1992, keď Taliansko a Británia opustili ERM po mohutných útokoch devízových obchodníkov na ich meny.
Podľa Charles Wypolsza, ekonóma na Ženevskej univerzite, meny KSVE čelia podobným rizikám. "Buď sa vaša mena zhodnotí a potom strácate konkurencieschopnosť na svetových trhoch (riziko pre rast), alebo oslabí a potom máte problémy s infláciou," tvrdí.
Okrem toho, ak krajina vstúpi do mechanizmu ERM, stráca kontrolu nad svojimi rozhodnutiami o intervencii. ECB má totiž posledné slovo a môže zastaviť intervencie, ak by ich vnímala ako hrozbu pre svoj primárny cieľ - cenovú stabilitu.
Hovorca ECB potvrdil, že ECB študuje režimy devízových kurzov desiatich krajín, vstupujúcich do EÚ, ale odmietol poskytnúť ďalšie detaily ohľadom cieľov a trvania tohto procesu. "Ešte sme neurobili žiadne rozhodnutie," tvrdí. Rozhodnutie o zmenách v ERM bude aj tak politické a rozhodnú o nich lídri EÚ, hoci keď ECB bude mať svoje odporúčania. Ako hovorí zástupca maďarskej centrálnej banky Attila Csajbok, "ak sa chceme vyhnúť ďalším útokom, budeme sa snažiť aspoň minimalizovať čas, strávený v ERM II".
