BRATISLAVA – Slovensko sa koncom minulého roka zbavilo prívlastku kandidátskej krajiny s najvyššou nezamestnanosťou. Vlani totiž u nás došlo k jej zníženiu aj napriek prepúšťaniu v štátnom sektore. Postaral sa o to rast počtu pracovných miest v súkromnej sfére.
S mierou nezamestnanosti pod hranicou 17,5 percenta sme sa ocitli na druhej priečke rebríčka kandidátskych krajín. Na prvom mieste nás vystriedalo Poľsko s takmer osemnásťpercentným podielom ľudí bez práce. Na treťom mieste je Lotyšsko so šestnásťpercentnou nezamestnanosťou.
Naopak, dlhodobo najnižšiu nezamestnanosť majú v Maďarsku a Slovinsku, kde je bez práce okolo 5,5 percenta ľudí. Tento podiel je dokonca nižší ako priemer dnešných členských krajín Európskej únie (7,7 %).
Slovenským problémom však zostal vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných, teda tých, ktorí sú bez práce viac ako rok. Títo ľudia tvoria takmer polovicu zo všetkých nezamestnaných.
Tento podiel na prvý pohľad korešponduje s podielom v Európskej únii. „Keďže na Slovensku je podstatne vyššia miera celkovej nezamestnanosti, tak aj miera dlhodobej nezamestnanosti vo vzťahu k pracovnej sile je výrazne vyššia ako v únii,“ upozorňujú autori štúdie o dosahoch vstupu Slovenska do Európskej únie.
(tv)
