Po vstupe do únie sa otvorí trh a konkurencia prinúti neefektívne slovenské firmy k racionalizačným opatreniam. Tie budú mnohokrát zahŕňať aj riešenie prezamestnanosti a zvyšovanie produktivity práce. Miera nezamestnanosti tak môže po začlenení Slovenska do Európy krátkodobo vzrásť. Analytici čakajú, že tento negatívny trend bude trvať najviac jeden rok. Potom ozdravené slovenské firmy začnú ťažiť z nižších nákladov, čím získajú výhodu oproti európskej konkurencii. Vtedy sa krivka určujúca mieru nezamestnanosti znova zvrtne smerom nadol.
ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
BRATISLAVA – Vstup Slovenska do Európskej únie neprinesie automaticky nižšiu nezamestnanosť. Začlenenie sa do jednotného európskeho trhu bude pre zaostalé firmy znamenať problém. Pôjde hlavne o vplyv konkurencie, ktorá ich prinúti na racionalizáciu výroby. Firmy, ktoré prechod do konkurenčného prostredia prežijú, budú neskôr, naopak, prosperovať a nakoniec zamestnajú viac ľudí.
„V krátkodobom horizonte môžu prevážiť faktory, ktoré budú tlačiť na prepúšťanie v niektorých firmách a na rast nezamestnanosti v niektorých regiónoch,“ varuje štúdia dosahov vstupu Slovenska do únie, ktorú vydal Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Prepúšťanie v prvých mesiacoch členstva v únii spôsobí, že viacerí ľudia sa dostanú do sociálnej siete, predpovedajú autori štúdie.
Po aklimatizovaní sa slovenských firiem na otvorenom trhu však začnú v ich prospech hrať nižšie výrobné náklady a podnikom sa začne dariť. „Na zamestnanosť môže v dlhodobejšom horizonte pôsobiť zvýšená schopnosť podnikov vytvárať nové pracovné miesta. Bude sa to týkať hlavne malých a stredných firiem,“ píšu ekonómovia v štúdii.
Priaznivý obrat vo vývoji nezamestnanosti by mal prísť najskôr rok po vstupe Slovenska do únie. Bude však podporený aj legislatívnym tlakom na zvýšenie motivácie legálne sa zamestnať. Na Slovensku sú dnes totiž problémom nedostatočne rozvinuté formy alternatívneho zamestnávania na čiastočný úväzok či na obmedzený čas. Rozsah prác na čiastočný úväzok sa na Slovensku týka len dvoch percent zamestnancov, v Európskej únii až osemnástich percent.
Po otvorení trhu s pracovnou silou možno podľa analytikov čakať odchod kvalifikovaných a vzdelanejších ľudí za prácou do zahraničia. Zvýšenú mobilitu pracovnej sily spôsobia dve slovenské špecifiká – vysoká nezamestnanosť a rozdielne platy u nás a v krajinách únie. Analytici však hovoria, že to nebude nič nové a že k úniku mozgov dochádza už teraz. „Očakávame preto skôr plynulé pokračovanie tohto trendu ako náhle zmeny,“ píše sa v analýze o dosahoch vstupu do únie.
TOMÁŠ VELECKÝ
