Premiér Mikuláš Dzurinda je na železničiarskych odborárov nahnevaný a tvrdí, že hlavným motívom štrajku nie je protest proti rušeniu osobnej dopravy na regionálnych tratiach: „Nejde o žiadne bránenie sociálnych záujmov železničiarov, ale o mocenský krok s jasným politickým pozadím. Redukcia osobnej dopravy je iba dobre načasovanou zámienkou.“
Dzurindovci sú typická železničiarska rodina. Premiér pracoval na železnici aj ako výpravca vlakov, jeho brat Miroslav, manažér v Železničnej spoločnosti, robí na železnici celý život a pred pár rokmi tam bola zamestnaná aj premiérova manželka Eva.
„Aj mne je ľúto za Levočankou, motorkou, ktorá premáva zo Spišskej Novej Vsi do Levoče, aj mne je ľúto za mnohými traťami, kde som pôsobil napríklad ako výpravca vlakov – v Dobšinej, Slavošovciach. Ale ľútosť a sentiment je jedna vec a bezmála pol miliardy korún, ktorú ušetríme, pričom odvezieme všetkých ľudí, druhá,“ hovorí Mikuláš Dzurinda.
K štrajku má nekompromisný postoj: „Mnoho železničiarov štrajkuje v dobrej viere nevediac, že sadli na lep niekoľkým jednotlivcom, ktorí berú mnohonásobne väčšie výplaty, len aby štvali a rozvracali. Mnoho poctivých ľudí, ktorých si vážim, si možno nie celkom uvedomuje, o čo tu ide. Chcel by som upozorniť všetkých štrajkujúcich aj výpravcov, rušňovodičov, výhybkárov, signalistov, ľudí v komerčnej sfére na železniciach, že každá hodina štrajku poškodzuje najviac ich samotných.“
Podľa premiéra nejde o poctivú hru odborov. „Je nepoctivé, že železničiarski bossovia sa bránia akýmkoľvek reformám vediac, že každú korunu musíme získať inde, ak chceme železniciam pridať.“ (rf)
