Koľko slovenských a českých občanov v súčasnosti v Gente registrujete?

„Presne 1917 zo Slovenska, všetci sú Rómovia. V Gente sú oficiálne zaregistrovaní, sú tu legálne, lebo ešte neprešli celým azylovým procesom. Prišli ešte pred tým, ako začali platiť nové a prísnejšie azylové zákony. Občania Česka, ktorých je v Gente 700, sú spolu s občanmi SR v Belgicku už dva roky.“

Kedy by sa mali slovenskí a českí Rómovia vrátiť na Slovensko? Na pracovnom stretnutí Medzinárodnej organizácie pre migráciu zaznelo, že fond na sociálne príspevky pre azylantov je prázdny, aká je v tom súvislosť?

„Fond už dávno nemá peniaze. Tí, ktorí od vás prišli iba nedávno, už peniaze nedostávajú. Bolo to potrebné opatrenie. Žiadatelia o azyl, väčšinou mnohopočetné rodiny, sa však dostali do nezávideniahodnej situácie, o chvíľu nedostanú ani frank. V Gente rastie napätie. Na adresu rómskych azylantov počuť mnoho kritiky. Mestská rada o tom vie. Treba povedať, že nikto zo slovenských a z českých občanov azyl v Belgicku nedostal.“

Ako slovenskí občania do Gentu prichádzali?

„Celý proces je dobre organizovaný. Nie som špecialista, viem však, že v Česku, konkrétne v Prahe, sa veľa vecí organizuje. Pred budovou, kde sa vydávajú peniaze pre žiadateľov o azyl, parkujú autá s českými poznávacími značkami. Ľudia vychádzajúci z áut však hovoria po slovensky. Nie sú z Gentu, no poznajú cestu k spomínanej budove. Nepotrebujú ani mapu.“

Poskytujete pomoc už na letisku?

„Vaši Rómovia neprichádzajú lietadlom. Cestujú sem autobusmi a autami.“

Akú pomoc im poskytujete?

„Dobrovoľný návrat do vlasti, v rámci ktorého fungujú dva programy. Pred odchodom dostanú prémiu 10-tisíc belgických frankov. Podľa počtu členov rodiny – pri mnohopočetných rodinách dostávali aj viac ako 70-tisíc frankov. Druhý program sa vzťahuje na regionálny projekt žiadateľov o azyl, teda integráciu do spoločnosti.“

Ako tí ľudia žijú po tom, čo Belgicko skončilo s platením sociálnej pomoci? Majú so sebou peniaze?

„Sociálna pomoc sa prestala vyplácať 3. januára tohto roku. Zatiaľ len odhadujeme, ako sa bude situácia vyvíjať. Minulý týždeň som už v úrade nemal žiadnych návštevníkov zo Slovenska. Obávam sa, že majú so sebou deti, ktoré budú žiť v ilegalite, pretože v opačnom prípade by sa u nás zastavovali a dostali by pomoc. Zrazu ich vôbec nevidno. Minulý rok bola drvivá väčšina mojich návštevníkov zo Slovenska.“

Akú veľkú pomoc dostávali?

„Podľa vtedy platnej legislatívy približne 20-tisíc frankov.“

Priznali sa k rómskej národnosti?

„Áno, vždy som počul, že sú Rómovia a z Košíc.“

Aké argumenty používajú, aby sa nemuseli vrátiť domov?

„V súčasnosti sú veľmi zmätení. Problémy im spôsobilo zavedenie víz. Belgicko najskôr víza zaviedlo, neskôr ich zrušilo, potom opäť zaviedlo. Od polovice apríla či mája zase pravdepodobne nebudete potrebovať víza. Rómovia sú z toho zmätení. Navyše, začala platiť nová azylová legislatíva. Nedostanú peniaze a nebudú schopní zaplatiť za bývanie. Chápem, že sú v ťažkom postavení.“

Kto slovenským žiadateľom o azyl pomáhal a pomáha pri hľadaní ubytovania?

„Podľa novej legislatívy nemôžu žiadatelia o azyl hľadať prenájom. Nemajú teda na výber. Môžu si vybrať medzi ilegalitou a legalitou v azylových centrách, kde sa bude organizovať aj vyučovanie pre deti. Treba však povedať, že v Gente Rómovia deti príliš do školy neposielali. Sú však aj takí, ktorí sú ochotní integrovať sa do belgickej spoločnosti. Predpokladám, že keď sa vrátia na Slovensko, zostane im to.“

Keď niekto čaká na azyl, môže pracovať?

„Áno, v niektorých prípadoch sa to dá. Nechcem to hovoriť so zlým úmyslom, ale azylanti zo Slovenska sa ma nepýtali, či môžu pracovať.“

A čo zdravotné poistenie, kto ho v prípade slovenských občanov platí?

„V každej nemocnici v Gente je protokol, podľa ktorého všetci azylanti, i tí ilegálni, majú právo na zdravotnú starostlivosť.“

Ako komunikujete s Rómami, ktorí nevedia jazyk?

„Mám výbornú tlmočníčku. Je z Prešova, basketbalistka. Žije tu v Belgicku.“

Legálne?

„Áno.“

Odkedy funguje váš úrad?

„Od roku 1992. Teda od času, keď do Belgicka začali prichádzať utečenci z Afriky a Južnej Ameriky, Afganistanu a Indie. Teraz je situácia iná, väčšinu utečencov predstavujú obyvatelia strednej a východnej Európy.“

Ako ľudia z Gentu vnímajú emigrantov zo strednej a východnej Európy v porovnaní s ostatnými krajinami?

„Poviem vám príklad. Keď žijete v krajine, kde je vojna, a máte deti, musíte emigrovať, musíte opustiť domov, priateľov. V takom prípade je povinnosťou pomôcť. V Gente žije 14-tisíc prisťahovalcov, prevažne z Maroka a Turecka. Celkovo je v Gente 7000 žiadateľov o azyl a podľa mojich informácií sa v meste zdržiava asi 5000 ilegálnych žiadateľov. Žijú predovšetkým v najchudobnejších častiach mesta.“

Aké dôvody uvádzali slovenskí občania pri príchode?

„Keď prišli prví azylanti, počúval som, ako ich napádali skinhedi, hovorili o pouličných bitkách. Veľmi som s nimi súcitil. Ale keď som ten istý príbeh počul asi stokrát, začalo sa mi to zdať zvláštne. Zavolal som novinárom, pýtal som sa ľudí na univerzite a takých, ktorí Slovensko poznajú. Súhlasili s tým, že na Slovensku sú skinhedi, no neohrozujú menšiny tak, ako mi Rómovia rozprávali. Ekonomické záujmy teda prevažujú. Je zrejmé, že nemajú peniaze ani domov, a to tak v Belgicku ako na Slovensku. Nikde. Sú veľmi chudobní. Slovensko je v porovnaní s Belgickom tiež chudobnou krajinou.“

Boli ste niekedy na Slovensku?

„Chcem tam ísť. Viem, že je to nádherná krajina.“

Koľko neúspešných žiadateľov o azyl požiadalo o pomoc pri repatriácii?

„Takmer 800. No niektorí sa do Gentu vrátili. Môj úrad zaznamenal asi 20 rodín. Vrátili sa naspäť po zrušení vízovej povinnosti a z môjho úradu sa stala cestovná kancelária. Títo ľudia opäť požiadali o azyl. V Belgicku ste mohli požiadať o azyl dva-, tri- i viackrát. Legislatíva sa však zmenila a tí, ktorí zobrali prémie za opustenie krajiny, by ich pri návrate museli vrátiť. Preto sa nevrátia. Sú inteligentní a pochopili, že vrátiť sa im neoplatí. Rómom treba pomôcť doma na Slovensku. Pred problémami nemožno neustále utekať.“

JURAJ TOMAGA, Brusel