Skôr ako si 68-ročná Hannelore Kohlová vzala život, napísala asi tucet listov. Svojmu manželovi Helmutovi, dlhoročnému kancelárovi Nemecka, odkázala: „Vždy som ťa veľmi milovala. Ďakujem ti za všetko, čo si mi dal.“ Ďalšie dva, na ktorých stálo „ihneď otvoriť“ adresovala synom – 36-ročnému Petrovi a 38-ročnému Walterovi. Za svoju dobrovoľnú smrť sa ospravedlnila. Vysvetlila ju beznádejnosťou, ktorá ju sužovala. Vo zvyšných listoch sa rozlúčila so svojimi priateľmi ešte z čias, keď ako tlmočníčka pracovala v chemickom koncerne.

Keď zalepila obálky, namiešala si z liekov na spanie smrteľný koktail. Aby poistila účinok, vypila ho slamkou. Keď ju našla manželka rodinného vodiča, vyzeralo všetko tak, akoby odišla z tohto sveta vyrovnane. Tak, aby svojich najmilších čo najmenej šokovala.

Boj s tmou

V osudný júlový deň bola v dome v Oggersheime, neďaleko západonemeckého mesta Ludwigshafen, tma. Napokon, v nej žila Hannelore Kohlová posledných pätnásť mesiacov nepretržite. Nevyliečiteľná a takmer nepoznaná choroba – alergia na svetlo, z nej urobili väzňa vo vlastnom dome. Rolety boli stiahnuté vo dne aj v noci. Ľudia, ktorí navštívili Kohlovcov, však hovoria, že napriek tomu ostala vzornou hostiteľkou. Hostí zakaždým privítala a porozprávala sa s nimi. Bola vtipná a plná života, tak ako ju vždy poznali. Len miestnosť musela byť starostlivo zastretá skôr, ako vstúpila.

V poslednom rozhovore, ktorý koncom apríli poskytla Welt am Sonntag, povedala: „Vzdať sa je to posledné, čo si človek môže dovoliť.“

Bojovala statočne. Pokúšala sa žiť v tme. Von vychádzala, až keď sa zotmelo. V noci chodila plávať, alebo trénovala doma. Veľa športovala, aby zo seba dostala bolesť a smútok.

„Povedala by som to takto: Niekto znesie zjesť päť krajcov chleba natretých masťou, kým druhému je zle už po prvom,“ vysvetľovala pokojne svoju chorobu.

V júni ešte živo diskutovala o televíznom dokumente, ktorý o jej manželovi pripravuje štúdio WDR. Štyri dni pred smrťou ju videli v Kohlovej obľúbenej reštaurácii Deidesheimer Hof, ako s chuťou zjedla zmrzlinový pohár. Nikto si nevšimol, že by trpela.

„Vyzerala dobre a vtipkovala s nami,“ hovorí šéf reštaurácie Manfred Schwarz.

S maskou na tvári

V tom bola Hannelore Kohlová bezchybná. Na verejnosti si nasadila nepreniknuteľnú masku. Strávila s ňou 16 rokov života po boku nemeckého kancelára Helmuta Kohla. Politicky takmer nevystupovala. Obmedzila sa na plnenie reprezentatívnych úloh. Pri štátnych návštevách či v predvolebných súbojoch bola vždy v úzadí. Ľudia ju poznali podľa jej kostýmov, silne nalakovaného účesu a širokého úsmevu. O rešpekt musela bojovať. Hlavne v prvých rokoch ju nevolali inak ako „blonďatý hlupáčik z vidieka“.

Podceňovali ju. Hannelore Kohlová bola vyštudovaná prekladateľka. Hovorila plynulo francúzsky a anglicky takmer bez prízvuku. Manželovi písala na stroji jeho politické reči i jeho doktorandskú prácu. Pomáhala mu s rešeršami pri písaní memoárov, dokonca asistovala pri vypracovaní známeho desaťbodového programu o zjednotení Nemecka. Pred poslednými voľbami v roku 1998 sprevádzala manžela na mítingoch, ale aj sama organizovala zhromaždenia stúpenkýň jeho strany CDU. Helmutovi ostala oporou, aj keď sa voľbami v roku 1998 skončila jeho rekordne dlhá éra kancelára. V jednom rozhovore povedala: „Prežili sme druhú svetovú vojnu, prežijeme aj toto. Podporujem svojho manžela.“

Veľké zásluhy jej pripísal posledný sovietsky prezident Michail Gorbačov.

„Spolu s mojou zosnulou manželkou Raisou má nemalý podiel na tom, že sa môj vzťah k vtedajšiemu nemeckému kancelárovi Kohlovi vyvíjal priateľsky. Bez dôvery, ktorá aj vďaka manželkám vznikla medzi oboma mužmi, by určite nepadol Berlínsky múr tak jednoducho,“ hovorí Gorbačov.

Iná Hannelore

Keď jej úspešný manžel raz nestál pri nej, povedala: „Vystúpila som z tieňa svojho manžela.“

To sa jej skutočne podarilo, keď sa začala angažovať pre charitu. V roku 1983 založila centrum pre pacientov, ktorí pri nehodách utrpeli poranenia centrálneho nervového systému. Vyzbierala pre nich viac ako 30 miliónov mariek. V tejto brandži ju považovali za veľmi kompetentnú. Lekári i pacienti ju rešpektovali. V roku 1988 bola za svoju prácu vyznamenaná Radom za zásluhy spolkovej krajiny Porýnia-Falcka, v roku 1999 k tomu pribudlo celonemecké ocenenie.

Pod titulom Kulinárska cesta po nemeckých krajinách vydala v roku 1996 kuchársku knihu s receptami z deviatich nemeckých regiónov, ku ktorým napísal texty sám Kohl. Šesť mariek z každej knihy, v ktorej bol aj Kohlov obľúbený recept na „falckého žráča“, išiel na podporu jej pacientom.

Voči nepríjemným veciam sa dokázala obrniť. S odstupom a úsmevom. Pri jednom fototermíne v neobľúbenom bonnskom úrade kancelára náhle povedala: „Schweinehund.“ (Sviniar). A šokovanému fotografovi vysvetlila: „Niekto mi povedal, že ústa na fotografii vyzerajú veľmi dobre, keď poviete sviniar.“

Nezlomili ju ani posmešné reči o „Barbie“. Keď sa jej opýtali, ako sa osvedčiť v úlohe manželky kancelára, pokojne odpovedala: „To si nacvičíte.“

Pre prežitie bolo podľa nej najdôležitejšie správne sa pohybovať v blízkosti médií. Dávať si pozor na každé slovo, vždy dobre vyzerať a hlavne – v správnom momente mlčať. Tak znel jej vlastný kódex.

Osamelá matka a manželka

Mnohé ženy jej určite závideli oslnivý život po boku nemeckého kancelára. Skutočnosť však bola miestami trpká. Kým Kohl riadil veľký svet politiky, ona ten menší – rodinný.

„Robím všetko, čo má normálne žena robiť. A to, čo má robiť muž, robím tiež,“ opisovala svoju úlohu v domácnosti. Výchova Petra a Waltera bola výlučne v jej rukách. A nemávala to ľahké. V čase, keď teroristická organizácia Frakcia červenej armády (RAF) poľovala na politikov, stála pred domom kancelára ochranka. Polícia sprevádzala kancelárových synov do školy a po škole opäť domov. Hannelore nerada hovorila, čo i len o krstných menách svojich detí.

„Moje deti a ja – všetko, čo sa nás týka, je naša súkromná záležitosť. Tam nemá verejnosť absolútne čo hľadať,“ bránila sa často.

Aj život manželky mal rub a líce. Hoci bola vždy tam, kde ju Helmut potreboval, v jej slovníku o manželstve sa často objavovali slová ako „čakanie“ a „samota“. Ich vzťah bol od začiatku partnerstvom na diaľku. On študoval v Heidelbergu, ona sa francúzštinu učila v Paríži. Jedenásť rokov pred svadbou už žili na rozličných miestach. A spôsob života nezmenil ani manželský zväzok. Už keď sa stal Helmut Kohl krajinským premiérom Porýnia – Falcka, trávil často večery mimo domu. Hannelore sa raz posťažovala, že „doma je hodiny sama“, keď s hotovou večerou čaká na manžela. A potom zazvoní telefón a on jej povie, že príde neskôr.

V jednom rozhovore mladej novinárke povedala: „Keď budete musieť v živote čakať tak veľa a tak dlho ako ja, potom sa naučíte ukrývať slzy v srsti vášho psa.“ Hovorila o domácom miláčikovi Igovi, nemeckom ovčiakovi.

Len zriedkakedy sa však sťažovala. Napokon, ani jej priateľky jej nemohli pomôcť. Žiadna z nich nebola manželkou kancelára.

„Prispôsobovať sa, to pre mňa nie je zlé slovo,“ povedala raz.

O vzťahu Hannelore a Helmuta kolovali rozličné fámy. Dokonca aj o Helmutovej nevere. Takmer 30 rokov sa šuškalo a špekulovalo o úlohe, ktorú v živote politika hrala jeho dlhoročná sekretárka Juliana Weberová.

„Kohl a pani Weberová sa k sebe správajú ako starí manželia, ktorí si rozumejú už pohľadom,“ opisoval bývalý Kohlov hovorca sledovaný vzťah. Nikdy nebolo jasné, či ide o platonickú lásku alebo skutočný vzťah.

Rodinní priatelia však hovoria, že Hannelorina choroba a politická aféra okolo nelegálneho financovania CDU, ktorá vypukla koncom roku 1999, manželov opäť zblížila. Helmut Kohl si na Silvestra roku 1999 napísal do denníka: „Málokedy som pri želaní šťastného Nového roka zovrel Hannelore tak vrúcne a pevne do náručia.“

Niekoľko dní pred jej smrťou oslávili spoločných 41 rokov. A o slová lásky vraj nebola núdza.

Strašná choroba

Hannelorin život sa zmenil pred viac ako siedmimi rokmi. Strašná choroba u nej prepukla potom, ako bola chybne liečená penicilínom. Podľa vlastných slov užívala v roku 1993 tri tabletky penicilínu denne, čo zrejme vyvolalo reťazovú reakciu v tele.

A tak sa slnečné svetlo, ktoré je zdrojom pozemského života, stalo pre ňu prekliatím. Ako napísal nemecký týždenník Der Spiegel, v prípade alergie reaguje pokožka na svetlo inak ako u väčšiny ľudí. Bielkoviny pokožky, ochranná vrstva tela, sa menia a dochádza k zápalu. Následkom sú ekzémy, svrbenie alebo vyrážky. Možná je aj nevoľnosť, zlý krvný obeh a obávaný alergický šok, pri ktorom môže krvný obeh úplne skolabovať.

Posledné mesiace už Hannelore nemohla vyjsť na denné svetlo. Jej život sa stále viac ponáral do tmy. A nádej na liečbu bola mizivá.

„Bohužiaľ, ani dlhoročné intenzívne úsilie lekárov doma i v zahraničí nebolo úspešné, pretože alergia na svetlo je veľmi zriedkavá a medicínsky takmer nepreskúmaná,“ uvádza sa v oficiálnom vyhlásení Kohlovej kancelárie k úmrtiu manželky.

Ostali klebety

Ak v apríli tohto roka považovala Hannelore vzdať sa za luxus, ktorý si nemôže dovoliť, v júli už prestala dúfať. Krátko pred svojou smrťou telefonovala so svojou priateľkou, berlínskou novinárkou Donou Kujacinskou.

„Lekári to už vzdali,“ povedala jej. Na otázku, ako sa má, odpovedala: „Veľmi zle. Opäť som prerušila terapiu, lebo mi nepomáhala.“

Podľa Kujacinskej znel jej hlas vyčerpane, skľúčene a pochybovačne, ale predsa bol veľmi pokojný a tichý.

Ako povedala Kujacinski pre denník Bild, dohodli sa, že v utorok, 5. júla, si ešte zavolajú. Už však spolu nehovorili. Až v stredu sa novinárka dozvedela tú strašnú správu.

„Keby mi bola niečo naznačila, možno by som ju bola zastavila,“ vyčíta si dnes.

Po Hannelorinej smrti ostali klebety a fámy. Špekuluje sa, čo bolo tou poslednou kvapkou.

Lekári, ktorých oslovil nemecký magazín Stern, tvrdia, že pri precitlivenosti na svetlo nemožno hovoriť o neznesiteľných bolestiach. A ani jeden z variantov choroby nie je taký zlý, aby musel človek vychádzať von až za tmy. Neboli to teda bolesti, ale silná depresia, ktorá ju donútila vypiť smrteľný koktajl. Čo ju zlomilo? To, že sa pre svoj zhoršujúci zdravotný stav nemohla zúčastniť nedávnej svadby syna Petra, ktorý sa oženil s Turkyňou? Alebo ju ranilo, že na svadbu šiel jej manžel po boku s kontroverznou Julianou Weberovou?

Monsignore Erich Ramstetter, bývalý dekan z Ludwigshafenu a blízky priateľ rodiny, prišiel s iným dôvodom. Z jej smrti obvinil nemecké médiá, ktoré počas finančného škandálu nemilosrdne poľovali na Kohla. Objavili sa totiž špekulácie, že práve cez nadáciu Hannelore Kohlovej sa možno prepierali čierne peniaze pre CDU.

„Keď ste chorý a potom ešte vystavený takémuto psychickému tlaku, veľmi to ovplyvní priebeh ochorenia,“ dodáva Ramstetter.

* * *

Hannelore Kohlová, rodená Rennerová, prežila druhú svetovú vojnu i útek pred ňou do západnej časti Nemecka, kde žili jej starí rodičia. Okúsila strach i hlad. Podľa Sternu, ktorý jej v poslednom vydaní venoval trinásť strán, bola jej definícia luxusu jednoduchá: mať vlastnú kúpeľňu, ktorú si môžete zamknúť. A pokoj. Veľa pokoja.

Ten našla 5. júla 2001.

MIRIAM ZSILLEOVÁ