Mikuláš Dzurinda sa pripojil k vyhláseniu ôsmich európskych lídrov o irackej kauze. A urobil dobre, je to krok štátnický. Slovensko sa tým pridáva k tej časti Európy, ktorá si uvedomuje, že sloboda a bezpečnosť sveta sú spojené nádoby, nie sú zadarmo, ale majú svoju - vysokú - cenu.

Vyčítať sa možno dá Dzurindovi formálna náležitosť, že nekonzultoval s kolegami z iných kandidátskych krajín NATO, keďže oslovení boli iba premiéri členských štátov (a Havel po tom, čo Špidla podpis odmietol). Napokon, „Vilniuská desiatka“ už formulovala vlastné stanovisko na pražskom summite NATO.

Vyhlásenie „gangu ôsmich“ (Libération) nevolá po vojne. Hoci p. Zala a iní krátkozrakí ľudia mu vyčítajú „bojachtivosť“. Naopak, volá po mieri, ktorý však ohrozuje zločinný režim Saddáma Husajna. Preto ôsmi štátnici žiadajú BR OSN o dôrazný postup a vyzývajú Európu na obnovenie transatlantickej súdržnosti. Nič viac, to je jadro odkazu.

Nesmierne silné je ale politické posolstvo. Hovorí, že Francúzi a Nemci si nemôžu sprivatizovať spoločnú zahraničnú politiku EÚ a vystaviť ostatných partnerov do pozície nemých pritakávačov. Obraz, že hlas Európy predstavujú Chirac so Schröderom, ktorým protirečí iba „americký vazal“ Blair, sa definitívne rozplýva. Neexistuje „spoločné európske stanovisko“ k irackému problému, takže niet ani čo stavať do protikladu s Bushovou „vojnovou rétorikou“.

Na tom, že slovenský premiér pripojil svoj podpis pod správnu vec, nič nezmenia ani hrozby v nemeckej a francúzskej tlači o možných „vážnych následkoch“ pre Poľsko, Česko a Maďarsko (nemecký Spiegel). Zjednotenie Európy sa nemôže a nesmie udiať na základe vnucovania názorov dvoch „motorov“ integrácie. Práve naopak - a tým toto vyhlásenie presahuje samotný problém Iraku. Do Bruselu a budúcnosti letí zvesť, že podpísaní politici vnímajú Európu nie ako mocensky konkurenčný projekt USA, ale v symbióze s touto najsilnejšou svetovou mocnosťou. Text len medzi riadkami naznačuje, že je to „stará Európa“ (Donald Rumsfeld), ktorá opúšťa hodnotové základy západnej civilizácie.

Bohužiaľ. Je ale príjemné vedieť, že slovenský premiér a vládna garnitúra drukujú Európe „novej“.