Keď pred pár rokmi opadla vzdutá neopunková vlna, na ktorej sa veľmi úspešne zviezli Green Day a Offspring, zdalo sa, že po novodobých punkeroch už neštekne ani posprejovaný pes. A predsa.

S príchodom novej generácie nazlostených teenagerov prišli aj nové kapely, tentoraz pod vedením trojice Blink 182, ktorá po štyroch miliónoch predaných kusov minulého albumu Enema Of The State prichádza s novinkou Take Off Your Pants And Jacket. A tam, kde sa donedávna úspešní tridsiatnici musia siliť do spontánneho prejavu a nakoniec im to mládež aj tak neuverí, sú pre mladíkov z Blink 182 dvere otvorené dokorán.

Sú presne takí, akých ich teenageri chcú mať. Potetovaní, cool ohodení, správne nasrdení a navyše s dávkou talentu vytrieskať zo stále rovnakých štyroch akordov energické, aj keď miestami už troška preprané melódie. Na nič sa nehrajú, „shit“ a „fuck“ znie z ich úst rovnako prirodzene ako „cash“ a „money“ z úst tých, čo im pomohli do sveta a vydávajú ich albumy.

A ak ostaneme pri posudzovaní v rámci obmedzených možností žánru, tento najnovší vôbec nie je márny. Blink 182 sa dokonca neobmedzili iba na kopírovanie bezprostredne predchádzajúcej neopunkovej generácie, a nebáli sa zabrúsiť ani niekam k Therapy?, Pixies či Clash. Rovnako po textovej stránke sa na výraznej časti albumu presunuli od nevybúrenými hormónmi poháňaného pubertálneho slintania k témam skôr sociálnym, ktoré na počudovanie vedia podať aj pomerne inteligentným spôsobom.

Punková poézia v štýle Bad Religion to síce ani zďaleka nie je, ale v porovnaní s úbohými prvoplánovými primitivizmami, ktoré, podfarbené vyložene ukradnutými melódiami produkuje našská partia prestarnutého pozéra Vratka Rohoňa, ide o celkom príjemné prekvapenie.

Škoda, že ako pilotný singel vybrali nezáživnú odrhovačku The Rock Show, album totiž obsahuje aj niekoľko oveľa vydarenejších kúskov, na ktorých občas aj rozpoznať snahu o vykročenie z vybehaných koľají narýchlo odmlátených dvaapolminútoviek. Najlepšie to možno postrehnúť v prípade Stay Together For The Kids končiacej prekvapivou klavírnou vyhrávkou alebo Shut Up, ktoré sa najviac vzďaľujú od toho, čo si bežne predstavíme pod pojmom neopunk.

Okrem ďalších dvoch či troch výnimiek album už síce nemá čím prekvapiť, čo však zároveň znamená, že cieľová skupina dostala presne to, čo chcela a určite bude spokojná.