,,Moja mama už úplne rezignovala. Iste, rada som jej občas pomohla, ale inak nič. Najmä preto, že po varení bolo treba upratovať. Ale zrazu, keď som mala asi pätnásť rokov, začala som variť sama. Ani neviem, ako. Či som to mala v génoch, alebo ma rodičia predsa len vychovali svojím príkladom. Skôr si však myslím, že kto má jedlo rád, vie i sám variť – a ja som vždy jedla rada.“
Kým varenie jej nikdy nerobilo problémy, pečenia sa dlho obávala a začala s ním, až keď sa jej narodili deti Adam a Tereza.
,,Mám totiž skvelú svokru, ktorá je aj skvelou kuchárkou, a tá mi dodala odvahu. Prvý kysnutý koláč síce voňal kvasnicami až na kilometer, no odvtedy už pečiem bez problémov.“
